17.časť Sociopatickí paraziti v slovenskom zdravotníctve

17.časť Sociopatickí paraziti v slovenskom zdravotníctve

 

   V 2.časti som sa zmienil o kontrole Najvyššieho kontrolného úradu, ktorá začala v roku 2016 a mala za úlohu zmapovať hospodárenie v rôznych zdravotníckych zariadeniach na Slovensku. V prvej etape bolo kontrolovaných 9 štátnych nemocníc, pričom osem bolo v strate. Ďalšia etapa kontroly ukázala, že súkromné nemocnice (okrem jednej z kontrolnej vzorky) hospodária oveľa zodpovednejšie, ako štátne. Súkromné nemocnice dosiahli úspory najmä pri nákupe prístrojov a pri nákladovosti zdravotníckych výkonov. Súkromné nemocnice vynaložili na 100 eur poskytnutej zdravotnej starostlivosti v priemere 98 eur, štátne 122, transformované 111 a samosprávne 114 eur. Nemocnica svätého Michala v Bratislave mala na 100 eur poskytnutej zdravotnej starostlivosti dokonca náklady až 192 eur.

   Z výsledkov kontroly je zrejmé, že hybridný model, ktorý spája štátne financie so súkromným sektorom, je pre pacienta cestou do pekla, ale pre pijavice prisaté na štátnom rozpočte je to zlatá baňa. Majiteľ súkromnej nemocnice, pokiaľ nemá v pláne majetok vytunelovať, sa snaží hospodáriť efektívne a nedovolí si nakupovať predražené prístrojové vybavenie, a tak isto sa snaží náklady na poskytnutú zdravotnú starostlivosť tlačiť dolu, aby ekonomické výsledky nemocnice boli v kladných číslach. Naopak riaditelia štátnych nemocníc, dosadení po politickej línii, nemajú záujem hospodáriť efektívne, ale plnia úlohu bielych koní. Dohadzujú predražené nákupy prístrojov, energií a služieb, ako je stravovanie, upratovanie, údržba, pranie, kosenie, odvoz a likvidácia biologického odpadu atď. „spriateleným“ súkromným firmám. Všetko je to financované zo štátneho rozpočtu, do ktorého prispievajú všetci pracujúci, podieľajúci sa na produkcii HDP. A títo parazitní sociopati sú schopní takto vyprodukovať stratu na úkor pacientov vo výške, ktorá bola v roku 2016 šesťsto sedem miliónov eur, čo je o tretinu viac, ako je hodnota celého majetku nemocníc. To znamená, že ak by sa dnes nemocnice predali, tak to nepokryje ani vzniknuté dlhy. Toto sú straty, ktoré boli pokryté z daní občanov, ktorými sú financované štátne nemocnice. Je teda otázkou, či je potrebné zachovať za každú cenu štátne nemocnice a uchrániť ich pred privatizáciou. A je tiež otázkou, za koho kope MUDr. Marian Kollár, predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ), ktorý v roku 2011 tak srdnato obhajoval práva lekárov, najmä na zvýšenie platov. Memorandum, ktoré podpísali za vládu SR Iveta Radičová a za LOZ Marian Kollár, obsahuje aj bod 3, podľa ktorého sa má vláda zaviazať nerealizovať zmenu štátnych organizácií poskytujúcich zdravotnú starostlivosť na akciové spoločnosti, a zabezpečiť transparentné a verejne kontrolovateľné fungovanie zdravotníckych zariadení v systéme štátnych príspevkových organizácií. Položme si otázku: komu najviac vyhovuje existencia štátnych nemocníc?

   Ďalším prameňom, z ktorého prúdia peniaze a na ktorom sedia slizké žaby, dosadené opäť politicky, je štátna zdravotná poisťovňa (VšZP). Pár citácií zo Záverečnej správy NKÚ:

… najvyššie úhrady za výkony dosiahli títo poskytovatelia v roku 2015, a to v sume 1,21 mld. eur. Pri prepojených osobách bol najvyšší medziročný prírastok úhrad v roku 2013 a predstavoval 4,76-násobok prírastku priemeru vzorky v tomto roku; inak povedané, pokiaľ v tom roku priemer vzorky dosiahol najnižší prírastok, vtedy prírastok úhrad VšZP voči prepojeným osobám dosiahol svoje maximum.

…Dôsledkom toho bolo napr. určovanie odborností spájaním výkonov s porušením predpisov podľa podmienok, resp. záujmov poskytovateľa; markantným prípadom toho boli agregované odbornosti pri spoločnosti CPKSB, s. r. o., so sídlom v Spišskej Belej, ktorá v odbornosti fyziatria, balneológia a liečebná rehabilitácia dominovala s neschváleným agregovaným zdravotným výkonom CDT00, prevyšujúcim priemer 12,3-násobne. NKÚ SR, na základe výsledkov kontroly, považuje nastavenú stratégiu nákupu zdravotnej starostlivosti za prostredie neeliminujúce možnosť zvýhodňovania konkrétnych poskytovateľov na úkor iných, ani platenie na základe zmlúv a dodatkov, ktoré nenadobudli účinnosť, či oneskorené dojednávanie dodatkov, väčšinou už v čase ich plnenia, čo sa prejavuje ako bežná prax.

… V prípade prepojených osôb bola stratégia nárastu MR uplatnená najmä pri spoločnom štatutárovi (Ladislav P.), a to poskytovateľom Dr. MAGNET, s. r. o., Pro Magnet, s. r. o., MR Poprad, s. r. o., Medicína Nové Zámky, s. r. o. (všetky so sídlom Komárno). Títo dosiahli objem úhrad v sume 38,9 mil. eur, čo bolo takmer 30 % z celkového objemu, čím 14,2-násobne prevýšili priemer; to naznačuje indikovaný dopyt a zrejmú deformáciu tohto segmentu zdravotnej starostlivosti.

… Preverených bolo 3 124 dokladov, zmlúv a ich dodatkov so zistením, že v 128 zmluvách a dodatkoch chýbal dátum platnosti (podpisu), pri 59 dokladoch po termíne rozhodnom pre povinné zverejňovanie nebolo zistené ich zverejnenie. Na základe preverenia v CRZ boli zistené doklady, ktorých dátum zverejnenia predchádzal dátumu platnosti, čím neboli platné, a tým sa tieto zmluvy stali účinnými skôr, ako boli uzavreté. (V niektorých prípadoch takmer rok i skôr pred jej platnosťou.) V zmysle predložených dokladov bolo plnenie zo strany VšZP za poskytnutú ZS v období od nadobudnutí účinnosti a podpisu zmluvy vo výške ročných nákladov na ZS.

VšZP realizovala plnenie na základe neplatnej zmluvy v šiestich prípadoch, ktoré trvalo rok i dlhšie, a až po tejto dobe zmluvné strany zmluvu podpísali, tzn., že poisťovňa uhrádzala výkony vo výške ročných nákladov bez relevantného zmluvného vzťahu.

…NKÚ SR, okrem iného, odporúča zaviesť transparentné a efektívne kontrolné mechanizmy na zamedzenie pochybení v rámci procesov uzatvárania zmluvných vzťahov a úhrad za poskytovanú zdravotnú starostlivosť, zmenu spôsobu zverejňovania zmlúv a dodatkov na webe VšZP tak, aby bol zrejmý zmluvný vzťah pri každom poskytovateľovi, aká je zmluva a jej dodatky, aj koľko uhrádza poisťovňa aktuálne.

   Za posledné dva roky VšZP pláva z kauzy do kauzy. Opäť, ako v prípade štátnych nemocníc, predstavenstvo poisťovne rozšafne dohadzovalo neoprávnené zmluvy svojim rodinným príslušníkom a kamarátom, a poistenci tak prišli v roku 2016 o ďalších 250 miliónov eur. Podľa riaditeľa VšZP Kočana je však problém aj v tom, že v r. 2015 prudko narástli náklady na zdravotnú starostlivosť, až o 190 miliónov eur, a predošlé vedenie poisťovne (Forai a Vaďura) nevytvorilo dostatočné technické rezervy, čo by mala preveriť aj polícia. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou udelil Všeobecnej zdravotnej poisťovni za zmluvy s prevádzkovateľom Kliniky Kostka pokutu vo výške 75 tisíc eur. Nové vedenie VšZP si uplatnilo škodu vo výške 15 tisíc euro voči bývalým členom predstavenstva (Marcel Forai, Antónia Borovková a Miroslav Vaďura).

Pokračovanie v ďalšej časti.

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.