V 1.časti ste mohli vidieť štatistiku Eurostatu z r.2013. Vyzerá to ale tak, že úmrtia, ktorým sa dalo predísť, sú súčasťou zdravotníctva v každom štáte, niečo ako „povolené straty“ na vojenskom cvičení s ostrou muníciou. Keďže nemáme presnú definíciu „úmrtia, ktorému sa dalo predísť“, musíme tento termín brať doslova – úmrtie, ktorému sa dalo predísť správnou a včasnou zdravotnou starostlivosťou. Prečo zlyháva zdravotníctvo v takom až desivom počte prípadov (veď v Nemecku to bolo v r.2013 cca 90 000 úmrtí, vo Veľkej Británii 63 000, vo Francúzsku 43 000 atď. – spolu v celej EU takmer 600 000 úmrtí) aj vo vyspelých západných krajinách, neviem. Prečo sa to deje na Slovensku, to je otázka. Ministri zdravotníctva sa permanentne sťažujú na nedostatočný rozpočet, tak isto štátne nemocnice; lekári a zdravotné sestry zas na slabé finančné ohodnotenie ich práce, na limity zo strany zdravotných poisťovní a nedostatočné bodové ohodnotenie výkonov, nadmernú administratívu; orgány, ktoré majú do toho ešte čo hovoriť, ako napr. VÚC, na nedostatočné kompetencie a zviazané ruky; poisťovne sú väčšinou ticho a kričia iba v prípade, ak sa siaha na ich zisk, ktorý si vysúdili na arbitráži. A na konci tohto „potravinového reťazca“ je pacient, ktorý je vyciciavaný povinnými zdravotnými odvodmi (ktoré majú pokryť výkony zdravotných poskytovateľov preplácané poisťovňami) a daňami (ktoré majú pokryť náklady na prevádzku štátnych zdravotných zariadení). Ročne sa do zdravotníctva naleje približne 4,5 až 5 miliárd €. A údajne sa rozkradne štvrtina až tretina. Zdravotníctvo je na Slovensku v hlbokej kríze. Ale je táto kríza čisto ekonomického charakteru? Príčiny sú oveľa hlbšie, dá sa povedať „ľudské“. A tou príčinou je žalostná morálka všetkých zúčastnených.

V týždenníku PLUS 7 dní vyšiel 3.12.2016 článok s názvom A minister zatiaľ mlčí, rozhovor s predsedom Najvyššieho kontrolného úrad (NKÚ) Ing. Karolom Mitríkom. Nedávno totiž NKÚ vykonal kontrolu ekonomických výsledkov v deviatich štátnych nemocniciach (univerzitných a fakultných). Zo zistených výsledkov vyplýva:

Kontrolované boli UN Bratislava, FNsPB.Bystrica, UN Košice, FN Nitra, FNsPN.Zámky, FNsP Žilina, FNsP Trnava, FN Trenčín, FNsP Prešov. Len FN Nitra mala v tomto období každý rok kladnú bilanciu. Všetky ostatné nemocnice hospodárili so stratou.

Za sledované obdobie 5 rokov (2011-2015) malo 9 nemocníc objem výkonov 2,5 miliardy. Vraj poisťovne neplatia výkony. Ale poisťovne z tohto objemu výkonov neuhradili len 88 miliónov, čo sú necelé 3%. Čiže nemocnice peniaze dostali!

V nemocniciach sa nedodržuje zákon o rozpočtových pravidlách. Zákon o rozpočtových pravidlách hovorí, že ak organizácia vytvára v dvoch po sebe idúcich rokoch stratu, zriaďovateľ má povinnosť dať takúto firmu do likvidácie. Nemocnice však do likvidácie dať nemožno. Hodnota nemocníc je o 27% nižšia, ako ich záväzky, čiže ak by sa dnes nemocnice predali, tak to nepokryje ani vzniknuté dlhy.

Používa sa zastaraná technika, napriek zdaniu, že sa nakupuje nová (kauzy s predraženými CT prístrojmi). 80% techniky je zastaranej, čo si vyžaduje vysoké náklady na opravy. Časť prístrojov je staršia ako 20 rokov, je už účtovne odpísaná. Čiže nie je pravda, že sa nakupuje vo veľkom predražená technika. Ano, nakupuje sa, ale nie v takom počte, ako je potrebná. Zistené bolo predraženie v nákupoch o 32-167%. Protokoly z kontrol v Bratislave, Košiciach, Trenčíne, Prešove a B.Bystrici pôjdu orgánom činným v trestnom konaní. Objednávanie nákupov je netransparentné, drahé a špekulatívne.

44-57% rozpočtu nemocníc ide na zdravotnícky materiál, nákup a opravu techniky a mzdy. Z týchto nákladov tvoria mzdy až 60%. Vysoké sú prevádzkové náklady, energeticky náročné nezateplené budovy, staré okná, neregulovaný systém dodávky tepla. Ministerstvo zdravotníctva nevenuje pozornosť kontrole dodržiavania rozpočtov, nemocnice chátrajú a produkujú každý rok dlh.

Nemocnice boli oddlžené v roku 2011 sumou 400 miliónov a iba v tomto jedinom roku vykázali zisk. Odvtedy vytvárajú stratu, ktorá je teraz 607 miliónov, o tretinu viac, ako je hodnota celého majetku nemocníc.

NKÚ plánuje nasledovné kontroly: kontroly zdravotníckych zariadení, ktoré sú štátnymi akciovými spoločnosťami, ďalej detských fakultných nemocníc a špeciálnych zdravotníckych zariadení.

Zníženie príjmov do zdravotníctva má na svedomí aj odštátnenie ziskových pracovísk – dialýza, laboratóriá, záchranná služba.

Všetky štátne nemocnice vedú politickí nominanti Smeru, dosadení ešte minulou vládou. Minister zdravotníctva od svojho nástupu nevymenil jediného riaditeľa štátnej nemocnice, hoci nedodržiavajú základný zákon o rozpočte a dlhodobo hospodária v strate.

Toľko zo spomínaného rozhovoru. Ale aby sme si nemysleli, že žalostný stav zdravotníctva majú na svedomí iba nominanti Smeru. Úpadok začal dávno, dávno predtým. Všetci ministri zdravotníctva a všetky doterajšie vlády sa podieľali svojim dielom na tomto marazme. A zopakujme si ešte raz. Je to v prvom rade morálny úpadok všetkých zúčastnených, nie ekonomický problém. Morálny úpadok ministrov, politikov, lekárov a zdravotného personálu, riaditeľov zdravotných poisťovní, úradníkov z kontrolných úradov, riaditeľov zdravotných zariadení, a bohužiaľ aj pacientov samotných. Ja som si ho začal všímať v roku 2002, hoci len intuitívne; žiadne podobné informácie, aké sú dostupné dnes, som nemal k dispozícii. Keď po roku neúspešnej diagnostiky a s neustupujúcimi bolesťami nôh som žiadal opäť USG vyšetrenie dolných končatín, pretože iba toto jediné vyšetrenie preukázalo mierne zhoršenie, obvodná lekárka, (od ktorej som potom na základe nasledujúceho rozhovoru odišiel k inému všeobecnému lekárovi), mi povedala: „Na vyšetrenie vás neodporučím, iba vtedy, ak budete mať konkrétne symptómy, ale tie vám radšej nepoviem, aby ste si to nevsugerovali.“ Takže sa nekonalo ani sledovanie zdravotného stavu pacienta. Na moju vetu: „Ja asi viem prečo. V zdravotníctve chýbajú peniaze“, skoro vyskočila zo stoličky a z volala: „To nie je pravda!“ a až po rokoch som si uvedomil, že už vtedy vedela niečo, o čom pacienti ani netušili a malo to pre nich ostať skryté ešte veľa rokov. Lekári začali hrať svoju hru na schovávačku.