Archív značiek: Modra

Napred sa ísť musí

17. januára 2016 o 16:00 hod v Kultúrnom dome v Modre uskutočnil Slávnostný hudobno-slovný program venovaný Ľudovítovi Štúrovi: Napred sa ísť musí.

Zo Štúrových rečí a statí diela Jozefa Miloslava Hurbana: Život Ľudovíta Štúra, literárnovedné publikácie Jaroslava Vlčka: Zo slovenskej literatúry a z kultúrno-spoločenského cestopisu Andrewa Archibalda Patona: Researches on the Danube and Adiarte čítali Vladimír Jedľovský a Katarína Šafaříková.

Slovenské ľudové piesne v úpravách klasikov a autorské skladby interpretovali Boris Lenko, Jozef Lupták a Ronald Šebesta. Spievala Eva Šušková.

Program:

  • Eugeň Suchoň – Páslo dievča pávy, pieseň zo svadobného obrazu, Krútňava
  • Antonín Dvořák – Dobrú noc, má milá, Žalo dievča, žalo trávu, dve časti z piesňového cyklu V národním tónu.
  • Johaness Brahms – Klage, na motívy slovenskej ľudovej piesne.
  • Béla Bartók – Pri neveste , Svatba, dve časti hudobného cyklu dedinské scény,
  • Ján Cikker – Kopala studienku, časť z cyklu Päť ľudových piesní.
  • Dezider Kardoš – Ej ľuľu mi, ľuľu, Zeľeňejú še chotári, časti z cyklu Východoslovenské spevy
  • Alexander Moyzes – Na tanci. (text: Ľudmila Podjavorínska), časť z cyklu Detské pesničky
  • Štefan Fajnor – Piesne Slovena, (text: Pavol Országh Hviezdoslav)
  • August Horislav Krčméry – Hojže Bože, (text: Andrej Sládkovič)

Múzeum Ľudovíta Štúra

Z príležitosti 160. výročia úmrtia Ľudovíta Štúra bolo zrekonštruované Slovenské národné múzeum – Múzeum Ľudovíta Štúra v Modre. 24. novembra 2015 slávnostne otvorilo novú stálu expozíciu Ľudovít Štúr a moderné Slovensko a obnovenú Pamätnú izbu Ľudovíta Štúra. Nová expozícia sa sústreďuje na osobnosť, život a trvalý prínos Ľudovíta Štúra pre slovenskú spoločnosť. Približuje dobu a prostredie, v ktorom sa Štúr v polovici 19. storočia pohyboval. Novinkou je použitie moderných interaktívnych technológií, ktoré toto historické obdobie prepoja so súčasnosťou.

« 1 z 3 »

Spomienková slávnosť k 160. výročiu úmrtia Ľ. Štúra

2016_01_17 Pietna spomienka na umrtie Ľ Štúra 01622. decembra 1855 napísal v Modre Ján Kalinčiak Jánovi Štúrovi, najmladšiemu bratovi Ľudovíta Štúra: „Braček môj Janko. Smutnú novinu nakrátko. Ľudovít išiel dnes ráno na poľovačku; spadol; puške na chrbte sa v páde natiahol kohútik a vystrelil mu oddola hore do stavca stehnového (…) a zlámalo mu tam kosti a vysotilo kosť stehnovú pri drieku. Na amputáciu nie je teda čo pomyslieť. Jeho život stojí v božích rukách pre brand, môžuci sa vždy chytiť. Dúfať možno, že vyjde, ale veľmi mnoho nádeje nie je. Či prežije sviatky, stojí v božích rukách. Odpusť. Moja duša strápenejšia ako Tvoja. Ak možno, len pošli hneď sestru. Tvoj Jano Kalinčiak.“

Ľudovít Štúr 12. januára 1856 večer o 9 hod. zomrel.

Pokračovať v čítaní