Po posledných príspevkoch v blogu I-DCA som dostal na Facebooku niekoľko dobrých rád: Aby som nepísal „trápne“ príspevky, aby som si našiel iného koníčka, aby som netrávil svoj život v nenávisti a pomste na internete hľadaním „problémov“ a podobne. Zhrniem odpoveď pre tých zopár hejterov do jednej:
Necítim sa vôbec trápne. Trápne by sa mali cítiť ľudia, ktorí majú dokonca niekoľko vysokoškolských titulov a nerozoznajú kilogram od tony (pozn. autora pre politbyro – ide o hmotnostné jednotky!). Určite nie som motivovaný pri ich písaní nenávisťou, či nejakou inou (negatívnou) vášňou. Naopak – priznám sa dobrovoľne že písanie a publikovanie mojich názorov a príspevkov ma naozaj začalo baviť, neuveriteľne sa pri nich rehocem a relaxujem !!! 😆 Ak si niekto myslí, že to je koníček, či záľuba, môže mať pravdu, teda neberiem mu to! Ale určite netrávim pri nich celý život: Prísť na najnovšiu perličku „nového vedenia mesta“ mi zabralo maximálne 10 sekúnd! Áno, presne toľko mi trvalo, aby som pochopil z nadpisu a tiráže článku, uverejneného na oficiálnom webe mesta Dubnica nad Váhom a facebooku TSM o akú hlúposť ide! Približne 3 minúty mi trvalo aby som si spravil printscreeny a uložil odkazy. Dnes večer mi bude trvať hodinu (možno hodinu a pol) lež napíšem a postnem celý článok na internet.
Ale pekne po poriadku, čítanie to bude dlhšie…
Opäť je tu celá kopa hlúpostí!
Po mojom poslednom príspevku o perličkách publikovaných na oficiálnom mestskom webe som si povedal, že nebudem sviňa a skúsim to podobrotky. Už za pár dní som si zlepšil karmu. NEPÍSAL som totiž na internete o ďalšej hlúposti, kde zberné nádoby politbyro zamieňalo za smetné, ale dostali odo mňa hromadný email:
- riaditeľ TSM Ing. Mgr. Gabriel Zelei
- viceprimátor a konateľ TSM Ing. Tomáš Truchlý
- konateľka TSM Mgr. Vladimíra Klačanská
- primátor mesta Dubnica nad Váhom, Mgr. et Mgr. Peter Wolf
kde popisujem, že nazvať ZBERNÉ nádoby na sklo SMETNÝMI nádobami na sklo nie je dobré! (pozn. autora aj pre politbyro – do SMETNÝCH nádob vhadzujeme (odb.) ZMESOVÝ komunálny odpad, teda SMETI ktoré idú na smetisko a do ZBERNÝCH nádob ZBIERAME (odb.) TRIEDENÝ KOMUNÁLNY ODPAD pre ďalšie zhodnotenie)
Jedinej reakcie ktorej som sa dočkal od „nového vedenia mesta“ a spoločnosti TSM bol preposlaný email, kde sa ma p. Ing. Truchlý pokúsil uraziť a napísal v ňom (cit.) Odpad nie sú to smeti, upozornila naša bývalá pýcha tsm. Aby ste pochopili, tá „bývalá pýcha tsm“ som mal byť akože ja. 😉 Dobre teda, k tejto téme, k pôsobeniu a zásluhám Ing. Truhlíka, (už keď ju načal, aby sme vedeli kto je naozaj pýchou TSM), ktorými sa už stihol zapísať do dejín spoločnosti TSM Dubnica nad Váhom, s.r.o., sa ešte niekedy vrátim v samostatnom príspevku. Verte že bude naozaj výživný a dokonca až bulvárny! Rezultát z môjho pokusu je pre mňa jediný. Za prejav dobrej vôle som vyšiel iba na posmech. Preto som sa rozhodol vrátiť sa k starej, osvedčenej metóde a opäť poukazovať na ich výplody verejne – budiž mi odpustené! 😀
Vráťme sa ale k najnovšej perle ducha „nového vedenia mesta“, ako sa s hrdosťou nazývajú.
Zo zákona musí mesto zverejniť výsledky triedenia komunálneho odpadu. Zadosť zákonu učinili oznamom zo dňa 25.2.2020 (zvesený bude už tento štvrtok, teda 12.3.2020). Zverejnilo tabuľku s výsledkami jednotlivých komodít triedeného zberu. Až potiaľto to je OK, ale k prezentovaným výsledkom sa vrátim v druhej časti príspevku. Teraz v prvom rade zareagujem na „marketingový článok“ k tejto téme (kde sa snažia nejako „zaonačiť“ nie príliš dobrý výsledok za rok 2019), zverejnený v nedeľu (?!) 8.3.2020 🙂 (pozn. autora: ja som ho na webe mesta našiel až dnes ráno cca o 9 hodine pri rannom kafíčku, aj keď som tam v nedeľu podvečer bol!).
Táto najnovšia perla ducha ma totálne odrovnala!
Už v nadpise článku si môžete prečítať, že v roku 2019 sme v Dubnici nad Váhom vyprodukovali o 2 (slovom dve) tony odpadu menej ako v roku 2018. V prvom momente som si povedal „načo to“?! Veď pri tisíckach ton, ktoré produkujeme, je to tak marginálne (cca 23 tisícin percenta, ako som si neskôr zrátal), že by to určite nemuselo byť predmetom názvu! Pochopil som ale už po rozkliknutí článku na mestskom webe a prečítaní jeho tiráže, kde sa píše o tom, že v roku 2018 sme v našom meste vyprodukovali 14,5 tony odpadu …
Ešte raz: V ROKU 2018 SME V NAŠOM MESTE VYPRODUKOVALI 14 A POL TONY ODPADU!!! (podľa PR článku z oficiálnej web stránky mesta).
NEMOŽNÉ!!! Veď minimálne toľko odpadu vyprodukuje iba jedna malá bytovka! Keby aj hneď niekto nevedel, aké sú reálne množstvá odpadu ktoré produkujeme v našom meste, už pri troške zdravého úsudku a logiky by mal vedieť, že to je úplná hlúposť! Takéto množstvo odpadu sa bez problémov zmestí na 2 stredne veľké nákladné automobily!!!
Ihneď som zalovil v pamäti a vybavilo sa mi číslo s ktorým som pracoval pri koncipovaní výročnej správy TSM a správy o hospodárení za rok 2018, kde sa uvádzajú čísla o výsledkoch nakladania s odpadom:
14.564 TON (slovom: štrnásťtisíc päťsto šesťdesiat štyri TON)
Presne toľko bolo odpadu, ktorého pôvodcom boli obyvatelia Dubnice nad Váhom v roku 2018! A pochopil som, že „niekto“ vôbec nerozlišuje medzi kilogramami a tonami! Vôbec ho pri práci s tak exaktným údajom nezaujíma mierka hmotnosti uvedená v tabuľke! Problém ktorý by mal zvládnuť priemerne úspešný žiak II. stupňa ZŠ! Teda v článku malo byť správne, že sme vyprodukovali v roku 2018 14.500 ton odpadu a v roku 2019 o 2.000 ton menej!!!
Vravím si „nechaj to tak“ Dali to spracovať dievčaťu (pozn. autora, pod článkom je podpísaná Mária Badačová) ktoré nevie o problematike vôbec nič (pozn. autora – aj keď tu mohol zafungovať sedliacky rozum, ale ako to môžete chcieť od ľudí dole, keď ho nemá politbyro!) a v článku sa odkazuje na Mgr. Veronika Rezákovú, ktorá sa v každom článku honosí tým, že ona je tá zodpovedná a kompetentná, pre viac informácií máme kontaktovať práve ju – hovorkyňu mesta. Ktorá by si mala ako hovorkyňa kontrolovať, čo v jej gescií ide oficiálne von!!!
Vravím si „nechaj to tak“, zainteresovaná časť politbyra vedenia mesta a spoločnosti TSM:
- primátor mesta Dubnica nad Váhom Mgr. et Mgr. Peter Wolf
- viceprimátor č. 2. a konateľ spoločnosti TSM Dubnica nad Váhom s.r.o. Ing. Tomáš Truchlý
- poslankyňa MsZ a konateľka spoločnosti TSM Dubnica nad Váhom s.r.o. Mgr. Vladimíra Klačanská
- riaditeľ a konateľ spoločnosti TSM Dubnica nad Váhom s.r.o. Ing. Mgr Gabriel Zelei (pozn. autora – aj keď ten de facto túto spoločnosť neriadil a neriadi ani náhodou, prináleží sem len z titulu funkcie)
určite pozrú (alebo majú ľudí čo si to pozrú) a zjednajú nápravu. Zrejmé a možné teda aj je že si to pozrelo veľa ľudí, ale boli úmyselne ticho… 😆 😉 … veď kto si čo vyslúži, to má!
Vravím si „nechaj to tak“, vydrž do večera a daj im šancu. Zareaguj na túto totálnu hlúposť až potom!!!
Je to nekonečná ostuda a naozaj veľká hanba
ktorú, ako ich nazývali pred komunálnymi voľbami „skvelí odborníci vo všetkých smeroch“ valia nie len na seba, ale aj na naše mesto! Každý kto už v praxi manažoval a riadil ľudí vie, že DOBRÝ manažér sa obklopí dobrými ľuďmi a je iba tak schopný, ako schopní sú ľudia ktorých riadi! Teda podstatný diel zodpovednosti je hlavne na nich a na ich „kindermanažérskych kvalitách“. To dievča, ktoré je pod článkom podpísané je len výsledkom ich „schopností“. Svoju prácu urobila dobre, naopak tí čo si mali skontrolovať jej výsledok, sa na to jednoducho buď vykašlali, alebo v problematike totálne plávajú a nedokážu ani použiť „zdravý sedliacky rozum“.
V druhej časti tohto príspevku – pokračovaní sa budete môcť už čoskoro dozvedieť o tom, ako sa v tomto PR článku na webe mesta marginalizujú zlé výsledky. Dozviete sa a vysvetlím vám na faktoch prečo som politbyro nazval KINDERMANAŽMENTOM…
DOPLNENÉ:
na oficiálnom mestskom Facebookovom profile sa nachádza pokračovanie totálnej hlúposti, len z iného uhla pohľadu (cit):
?V ROKU 2019 SME VYPRODUKOVALI VIAC AKO 12 TON ODPADU?
?Na separovaní odpadu si budeme musieť dať obzvlášť záležať, keďže práve to sa bude vďaka novelizácii zákona o poplatkoch za uloženie odpadov v nasledujúcich rokoch podpisovať pod výšku poplatku za komunálny odpad.?
Čo iba potvrdzuje moje slová o neschopnosti použiť zdravý rozum… 😯 😛 Už keď to „niekto kompetentný rátal“, mohlo mu dopnúť!!!!
V poslednom čase chodím na web mesta Dubnica nad Váhom aby som sa zabavil. Vždy sa tam nájde niečo, na čom sa viem zasmiať. K téme „perličiek“ sa už čoskoro opäť vrátim, tentoraz sa ale pristavím pri niečom, čo mi spôsobilo hotový záchvat smiechu. Najskôr ale fakty:
Medzi povinne zverejňovanými dokumentami mesta sa 6.3.2020 objavila aj zmluva o poskytovaní vzdelávacích služieb, uzatvorená medzi mestom Dubnica nad Váhom a jazykovou školou WELCOME SCHOOL, s.r.o. V predmete zmluvy je uvedené, že ide o:
poskytovanie vzdelávania v individuálnom kurze anglického jazyka na základnej úrovni pre odberateľa Mgr. et Mgr. Petra Wolfa.
Celková cena za tento „individuálny kurz“ je (podľa zverejnenej zmluvy) 3.268€, teda (ako je uvedené v zmluve) ide o čiastku 19€ za 1 hodinu kurzu!
Medzi informácie, ktoré čitateľovi pomôžu, aby si utvoril vlastný obraz, môžem zaradiť aj fakt, že táto škola má zverejnený cenník kurzov angličtiny pre dospelých, kde je hodinová cena (bežného kurzu, podľa môjho prepočtu) hlboko pod úrovňou 5€!
Primátor Mgr. et Mgr. Peter Wolf si tieto náklady „ústami“ mesta zdôvodňuje v uvedenej zmluve zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, §13, kde je uvedené:
(10) Starosta si prehlbuje vedomosti potrebné na výkon funkcie starostu.
Môj názor:
To čo si o tom myslím som zhrnul v jednej vete (pomohol som si starým, okrídleným) – v názve tohto príspevku 😀
Vedel by som pochopiť snahu primátora Mgr. et Mgr. Petra Wolfa vzdelať sa vo veciach odborných a kvitoval by som ju. Určite by som akceptoval aj snahu doplniť si vzdelanie v základoch jazyka Ruského, Poľského či Maďarského, čo by bolo príjemným prekvapením pri kontakte s družobnými mestami Dubnice nad Váhom a pomohlo by ku skvalitneniu a utuženiu vzťahov. V prípade angličtiny ide ale podľa mňa vyslovene o rozmar. O napĺňanie plánu osobných ambícií v budúcnosti, na úkor obyvateľov nášho mesta. Myslím si že ide o neúčelne vynaložené prostriedky.
Žiaden zákon totiž nepredpokladá akúkoľvek znalosť anglického jazyka ako potrebnú pre výkon funkcie primátora mesta, respektíve starostu obce a citovaný zákon má na mysli úplne iný (odborný) smer vzdelávania! Ak dôjde k plneniu zmluvného vzťahu, určite dám neskôr tieto skutočnosti overiť kompetentným a kontrolným orgánom SR a požiadam ich, aby k tomu zaujali stanovisko so všetkými dôsledkami.
Osobne si myslím že primátor Mgr. et Mgr. Peter Wolf je dostatočne honorovaný (nie len) z našej spoločnej kasy na to, aby si takýto kurz dokázal zaplatiť sám, pokiaľ má potrebu vzdelávať sa v anglickom jazyku. Rovnako ako akýkoľvek iný bežný občan v tomto meste, či štáte a nezneužívať svoje postavenie na to, aby mu ho hradili obyvatelia mesta, ktorých príjem často predstavuje iba zlomok toho jeho!
z.J.
Upozorňujem že nasledujúci text nie je vhodný pre maloletých a útlocitné povahy, nakoľko bez kamufláže opisuje realitu, reálne situácie a neskreslene, bez politickej korektnosti cituje slová, či texty. Snažím v tomto príspevku podať skutočnosť fotografiami a textom čo najreálnejšie. Práve preto môže u niektorých jedincov vyvolať stavy hraničiace s psychickou poruchou a možné zdravotné komplikácie, chuť na pomstu a udavačstvo 😉 #jánbenčík. Upozorňujem na fakt, že v príspevku sú aj (viac či menej subjektívne) osobné názory, postoje, úvahy a pocity, založené na skúsenostiach a značnej dávky empatie. Celý fotoreport je umiestnený v samom závere príspevku.
Sociálny experiment.
Je až neuveriteľné, čo sa stane, ak si svoju profilovú fotku „ozdobíte“ rámom strany ĽSNS, alebo sa (bez strachu a ak Vám to „okolnosti“ dovolia) verejne priznáte, že budete voliť túto stranu. 😈 Schválne som to vyskúšal. Na každej diskusií (kde sú prítomné liberálne živly), hoci sa zapojíte do debaty naozaj len vecne a faktami sa na Vás zosype spŕška najhrubších urážok, osočovania a útokov. Všetko od ľudí, ktorí najvehementnejšie hlásajú slobodu, voľnosť a demokraciu – od „liberálov“. Na úplne ľahko dokázateľné a verejne známe fakty, ktoré v diskusií uvediete, dostanete najčastejšie iba odpovede (dovolím si odcitovať):
„ty kotlebovský prakokot (narážka aj na to, že už máte o dosť viac rokov ako autor odpovede), jebnutá kotlebohlava, strať sa ty sviňa, skap ty skurvený fašista“…
a množstvo podobných novotvarov jazyka Slovenského 😉 Zažijete si množstvo verbálnych útokov aj na Vašich najbližších, teda najmä na rodičov, v podobe (cit.):
„že ťa otec radšej nevyšťal do žihľavy, ktorá sviňa ťa mohla porodiť“…
Je viac ako pravdepodobné, že aplikáciou takéhoto rámu na svoju profilovú fotku, alebo verejným prihlásením sa k ĽSNS, či k jej voľbe 29.2.2020 by ste si spôsobili značné „komplikácie v živote“. Najmä ak ste zamestnancom mesta, štátu, poprípade firmy, kde je majiteľ liberálne založený… a to všetko bez ohľadu na to, že ústava garantuje slobodu prejavu, svetonázoru, politického a náboženského vyznania 😎 a bez ohľadu na to že ĽSNS je riadnou parlamentnou politickou stranou, riadne zapísanou do kandidátnej listiny pre nadchádzajúce parlamentné voľby!
Nie som bezvýhradný a nekritický zástanca, či obdivovateľ strany ĽSNS a nie som celkom stotožnený s niektorými (viac či menej oficiálnymi) tézami niektorých jej predstaviteľov, či sympatizantov. Musím aj objektívne priznať, že sa nájde veľa konzervatívcov a prívržencov ĽSNS, ktorých slovník je rovnako jadrný, ktorých prejavy (napríklad na sociálnych sieťach) a fantázia v tvorbe novotvarov v ničom nezaostávajú za svojimi liberálnymi náprotivkami.
V čom je problém?!
(viac…)
Prinášam Vám zopár fotografií z priameho a jediného priameho súboja kandidátov na najvyšší post v našom meste. Dovolím si pripojiť k obrázkom aj pár svojich postrehov. Ide o môj názor a zároveň aj o realitu, tak ako sme ju mohli vidieť vo veľkej sále Domu kultúry. Kto nebol prítomný, stále si môže pozrieť záznam od chalanov z Impulz-Pressu.
Prvým príjemným prekvapením bola hojná účasť, aj keď tá sa dala predpokladať. Asi najpočetnejšiu skupinu tvorili fankluby a hlavne poslanci z kandidátnych listín kandidátov na primátora. Už pred začiatkom zaznievala z radov bežných občanov výčitka, prečo sa tento rok upustilo od diskusie s občanmi, prečo si volič nemohol dovoliť položiť otázku niektorému, alebo aj všetkým kandidátom.
Musím podotknúť, že program okrúhleho stola vznikal konsenzom zúčastnených a nakoľko bolo podmienkou účasti niektorých vypustiť diskusiu s občanom, táto sa nekonala. Dokonca v samom úvode niektorí páni kandidáti zakázali aj konferenciérke programu do neho vstupovať a klásť otázky.
Čas na každú tému (aj tie boli schválené vopred):
- Krátke predstavenie volebného programu
- Dynamická a statická doprava v meste Dubnica nad Váhom
- Námestie Matice slovenskej v Dubnici nad Váhom
- Voľná téma
pre každého kandidáta boli tri minúty. Vo väčšine prípadov diskutujúci čas využili. Nevšimnem si niekoľko faux pas, na ktoré zareagovala aj sála. O tých sa na druhý deň v meste viedli debaty a ľudia sa na nich zabávali. Chcem sa dotknúť niečoho, čo mi okamžite udrelo do očí (určite aj preto že mám ako fotograf možnosť pohybovať sa v tesnej blízkosti) a čo udrelo do očí viacerým v sále, dokonca aj divákom videozáznamu…
Veľmi často narážam na facebooku na hlúposti a veľmi často ide o neobjektívny a značne jednostranný uhol pohľadu. Často tieto hlúposti iba svedčia o tom, že ich „majiteľ“ je produktom novej doby. Bohužiaľ, veľmi často tieto hlúposti sú urážkou, či hrubým osočovaním niekoho, kto si to vôbec nezaslúži.
Niekedy iba smutne vzdychnem že autor nedokáže popremýšľať. Niekedy aj na FB zareagujem a dosť často sa stáva že potom je inkriminovaný príspevok vymazaný…
Tentokrát ide o fotku zdravotného strediska zo zadnej strany (od domova dôchodcov – viď. printscreen) a „anonymný autor hlúposti“ (Lulo Len Lu) pod fotografiu napísal (citát): Takéto blbosti stále zdieľate …Ale to že je pred poliklinikou ľad na chodníku a vlastne po celej Dca to vas nezaujíma.. (pozn. autora – komentár bol po cca hodine vymazaný)
Zobral som si foťák a šiel sa teda pozrieť. Strana pred zdravotným strediskom je v takom stave ako aj tá zadná – na fotografií. Nie že by sa na nej nenachádzali zvyšky ľadu (utlačeného snehu). Pri teplotách pod -20°C (v noci) a pri denných teplotách nevystupujúcich nad -5°C sa ale nie je čomu čudovať. Evidentne je ale komunikácia pred zdravotným strediskom ošetrená tak, ako má byť, odhrnutá a s posypom kamennej drte. Čo by ešte autor komentáru chcel?! riložené fotografie dokumentujú stav:
Jeden by si myslel že ak už bude ležať na cintoríne, dočká sa pokoja. Ale ani toto pietne miesto nezaručuje to že ho budete mať a na miesto Vášho posledného odpočinku prídu živí iba s patričnou úctou a pietou….
Stačí mať na náhrobnom kameni vytesané meno niekoho ešte na tomto svete ktorému sa chce niekto pomstiť a dôvod na porušenie trestného zákona – v tomto prípade sa totiž nejedná o prečin, ale o trestný čin – je tu.
Dôvodom na zhanobenie miesta posledného odpočinku by však nemal byť žiaden spor, ani rodinný, majetkový, či osobná nevraživosť. Bohu žiaľ na cintoríne v Dubnici nad Váhom toto pravidlo neplatilo. Niekto nezvládajúci svoje emócie sa vyvŕšil údermi kladiva (?) do nápisu na náhrobnom kameni. Mlátiť do mena živého a kusu mramoru zrejme nestačilo uspokojiť chorú myseľ a na dôvažok musela dotyčná osoba celý hrob ešte popolievať farbou.
Ľudia sme rôzni a nech už bol dôvod akýkoľvek, miesto posledného odpočinku a ani ostatní príbuzní si takýto vandalizmus nezaslúžili ..
Sme obeťami totálnej cenzúry a demagógie horšej ako za socializmu. Sú veci ktoré „môžeme vedieť“ a sú veci ktoré majú byť pred nami skryté. Ako príklad uvediem správy v denníku Pravda. Dnes ráno som si otvoril ich webnoviny a udrela mi na titulke do očí správa:
Nadpis:
Moskovská konferncia: revolúcia ako zdroj terorizmu
Text správy:
Korene terorizmu treba hľadať v prozápadných „farebných“ revolúciách. K takémuto záveru dospela Moskovská bezpečnostná konferencia .. (fakty na priloženom printscreene, klikni pre zobrazenie v plnej veľkosti)
(viac…)
Začiatok marca 2013 znamenal pre časť mesta za železničnou traťou radikálnu zmenu v zaužívaných dopravných zvyklostiach. Chlieb sa ale lámal a stavebný projekt schvaľoval v rokoch 2002 – 2004. To bol čas keď mali byť vtedajším primátorom, zainteresovanými odbormi MsÚ a poslancami za mestskú časť aktivizovaní všetci obyvatelia spoza trate a váhou svojej jednoty mohli tlačiť na zmenu projektu, ktorá by im priniesla podstatne menšie komplikácie.
Revitalizácia železničného koridoru totiž prerušila tradičné spojenie tejto časti mesta – priecestie pri Šanghaji. Chodci a cyklisti mohli počas stavebných prác využívať dočasný železničný prechod vybudovaný z druhej strany potoka Dubnička a kompletná automobilová doprava bola odkázaná na železničný nadjazd pri zimnom štadióne.
Dnes sú ľudia z MČ Za traťou značne rozčarovaní zo súčasnej situácie. Z časti oprávnene, z časti aj vlastnou vinou vďaka nečinnosti a slabej aktivite v časoch keď bolo treba, ale z časti aj neoprávnene. Tŕňom v oku je najmä podchod v mieste bývalého žel. prejazdu. Sťažujú sa na nekultúrnosť spôsobenú nečistotou a vandalizmom. Na tom ako podchod vyzerá sú pritom podpísaní aj sami. Výchovou svojich potomkov ktorí ničia vlastné životné prostredie, keď nedokážu odolať pokušeniu „podpísať“ sa na čisté steny, či zasklenie podchodu. Rovnako neopodstatnené sú aj sťažnosti ktoré smerujú k platným stavebným normám, či riešeniu samotného podchodu. Veľkú animozitu medzi obyvateľmi mestskej časti Za traťou vyvoláva aj novo vzniknutá dopravná situácia, jej riešenie a s tým súvisiace javy – hustota dopravy, zvýšená prašnosť a hluk, či potencionálne nebezpečenstvo. Veľa ľudí sa snaží v diskusiách obhájiť svoje osobné záujmy aj na úkor racionality riešení. Veď z hľadiska bezpečnosti je jednosmerná premávka najlepším riešením.
Smutné je aj správanie sa niektorých jedincov či FB stránok, ktoré potrebujú vyrábať senzácie za každú cenu a opisujú podchod ako centrum všetkých hrôz, miesto neustáleho fyzického napádania a prepadávania prechádzajúcich občanov. Je škoda túto aktivitu aj komentovať. Veď do dnešného dňa nebol podľa vyjadrenia náčelníka MsP zaznamenaný, či nahlásený jediný incident v podchode ani u nich, ani u štátnej polícií. Iba niekto potrebuje „zbierať body“ vo svoj prospech vyvolávaním neistoty a napätia v občanoch mesta aj za cenu šírenia poplašných správ a hoaxov.
Dovolím si nadviazať na tému uja Karola – hlúposti na facebooku a pokračovať v nej. Prezeraním FB stránok sa mi zobrazila (vďaka olajkovaniu) fotografia semafóru na 105-bytovke s odtrhnutým krytom rozvodu el. energie v spodnej časti. Nevídali, poviete si, v Dubnici nad Váhom (a vlastne na celom Slovensku) nič zvláštne. Nejaký idiot opojený alkoholom opäť skúšal svoju fyzickú silu, pritom ale ukázal iba mentálnu slabotu.
Už som chcel odísť spod obrázku, len v poslednom momente ma upútali komentáre. To že admini konglomerátu FB stránok Dovidenia nad Váhom, Dubnica nad Váhom Dca (a podobne), čo sa zmôžu maximálne na vyrábanie pseudokáuz, hoaxov či falošných senzácií, teda okrem kradnutia fotografií a príspevkov na internete, či publikovania takmer pre nikoho zaujímavých jedálnych lístkov (dúfam že sa aspoň zadarmo najedia z toho čo zostane k záverečnej 😀 ) nezareagovali adekvátne, to sa nečudujem. Viac ma zarazil fakt, že sa niekto nad daným stavom rozčuľuje, niekto iný dokonca vie o ohrození zdravia, či života 5 dní !!! ale nikoho z nich nenapadne urobiť to čo zdravý rozum káže! Viesť (zbytočné) reči a nič nevykonať je predsa také Dubnické 😀
Tak som to urobil ja – vytočil som 159 a povedal o čo kráča. Zo strany mestskej polície mi bolo dokonca na záver telefonátu slušne poďakované že som im oznámil problém.
Nedalo mi a tak som sa obliekol a zobral fotoaparát, že sa idem pozrieť na miesto činu, ako si chalani z MsP poradia s problémom. Bohu žiaľ, bol som moc pomalý a naozaj vám neviem povedať kto tie kryty umiestnil opäť na stĺp a eliminoval tak hrozbu. Po cca 15 – 20 minútach lež som tam prišiel, už bolo všetko OK, tak ako vidíte na mojich obrázkoch. Zrejme tie kryty nasadili späť sami policajti. Nech je ako chce, v každom prípade im patrí veľké „ďakujeme“ za bleskovú reakciu …
Divné počasie tohtoročnej zimy spôsobuje aj nezvyklé správanie sa živej prírody. V minulosti sa dala viac menej presne predvídať migrácia našej najrozšírenejšej žaby – skokana hnedého (rana temporia). V súčastnosti určiť dobu migrácie a párenia je dosť obtiažne. Tento obyvateľ našich lesov síce žije na súši, kde obľubuje vlhké miesta, ale príchod skorej jari a ústup snehu vyvoláva v nich pud premiestniť sa k vodným tokom, kde sa rozmnožuje.
Aj v okolí Dubnice nad Váhom je viac miest, kde sa naše komunikácie pretínajú s migračnými trasami týchto bezbranných a užitočných tvorov. Jedna z najfrekventovanejších trás skokana je v Prejte – Vystrkove v lokalite rybníkov.
Poprosíme vás, pokiaľ prechádzate po cestách okolo vodných plôch, autom, či na bicykli, venujte trošku pozornosti ceste pred sebou, či práve váš smer nekoliduje s migráciou skokana hnedého na miesto jeho rozmnožovania a dajte mu šancu prežiť…
Typický jesenný deň. Zatiahnutá obloha, nejaké zrážky, skôr rosa z hmly a nízkej oblačnosti ako dážď. Všadeprítomná vlhkosť dáva vyniknúť jesenným farbám a vôňam. Ľudia väčšinou, pokiaľ nemusia ani nos nevystrčia von. Až na pár bláznov, ktorí majú radi tento čas, keď je kľud a ticho niekde vonku umocnené práve tou samotou. K tým bláznom sa pridávajú ešte rybári a poľovníci. Jednoducho jeseň je „ich čas“. Hoci nie som členom poľovného, ani rybárskeho spolku, vybral som sa von. Bol som rád že môžem spojiť príjemné s užitočným.
Cestou okolo jazier štrkovne som stretol aroganciu. Samozrejme, arogancia je vlastnosť a tú samú len tak nestretnete. Vždy ju sprevádza nejaký človek. Tento raz to bol rybár, ktorý si čas pri prútoch nahodených na kapra krátil umývaním auta, dva či tri metre od brehu vody. Spravil som záber, potom druhý a keďže ma stále nezbadal, tak som šiel k nemu. Keď ma zaregistroval a všimol si fotoaparát na krku, vyskočil ako postrelený srnec s krikom na mňa že čo tam robím a kto mi tam (na štrkovni) dovolil fotiť. Zrejme tušil, že ho môžem mať už vo fotoaparáte (tušil správne)…
Pokojným hlasom som sa mu snažil vysvetliť že nerobím nič zlé, neporušujem žiaden zákon a nekonám ani nič amorálne. Zrejme ani neregistroval čo vravím, len sa ma snažil presvedčiť že nemám právo tam fotiť. To som už nevydržal a spravil som ešte jednu fotku do tváre, čakajúc ako zareaguje. Samozrejme, nič dobré a pekné nepovedal. Kontroval som mu tým, že na rozdiel odo mňa, čo neporušujem zákon, on ich zrejme porušuje niekoľko. V prvom prípade umýva auto priamo na brehu vody a v druhom, to územie v ktorom ho umýva je vyhlásené ako chránená vtáčia rezervácia.
Pán (na fotke) spustil príval argumentov. Vraj som sprostý, hovno tomu rozumiem, on vraj už takto umýval auto aj pred policajtmi a tí mu nič nemohli, lebo aj vtedy, aj teraz nepoužíva žiaden saponát. Nehádal som sa viac s ním, nakoľko som si nebol istý čo k veci hovorí zákon. Ubezpečil som ho, že si doma vyhľadám príslušný paragraf a potom budeme vidieť, kto je (podľa jeho slov) blbec.
Najskôr citát zákona o vodách č. 364 z roku 2004, §77:
(1) Priestupku na úseku ochrany vôd, vodných tokov a vodných stavieb sa dopustí ten, kto (f) umýva motorové vozidlá a mechanizmy v povrchových vodách alebo v odkrytých podzemných vodách, alebo na miestach, z ktorých by uniknuté pohonné látky mohli vniknúť do povrchových vôd alebo do podzemných vôd.
Amen. Nikde v litere zákona nie je, či tým umývaním sa myslí iba čistou vodou nabranou zo štrkovne, alebo s použitím saponátu, či niečoho iného… To mi stačí. Hľadať zákon o ochrane prírody a s tým spojených činností vykonávaných v chránenom území ani nebudem.
Len je škoda, že dotyčný pán si neuvedomuje, čo činí, Iste budem za toho najväčšieho debila u neho a pritom ho ani nenapadne, že to je on, čo sa správa arogantne voči druhým a svojmu okoliu. Ako by sa mu páčilo, keby nabudúce, keď si príde oddýchnuť na ryby, na brehu stálo zopár stoviek áut z Dubnice, a s nevinným úsmevom v tvári by ich „čistou“ vodou majitelia umývali …
Občas sa stáva že dochádza k nedorozumeniam ohľadne fotiek a fotografovania. Aj preto sem dávam výklad § 11 až § 13 Občianskeho zákonníka, ktorý pojednáva o tom kedy je možné, ako to nazval zákon “vyhotoviť obrazové snímky alebo podobizne” a použiť ich. Dúfam že to pomôže predísť mnohým nedorozumeniam. Všetko je v ľuďoch a v komunikácií medzi nimi.
Fotografovanie osôb
Zákon konkrétne upravuje, za akých podmienok je možné osoby fotografovať. Uvádza, že fotografie (zákon ich nazýva ako obrazové snímky alebo podobizne) týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.
Privolenie však nie je potrebné v prípade tzv. zákonných licencií:
1/ ak sa fotografie použijú na úradné účely na základe zákona (napr. v trestnom konaní na identifikáciu osoby, na evidenčné účely).
2/ Fotografie sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež:
· na vedecké účely
· na umelecké účely
· pre tlačové, filmové, rozhlasové, televízne a iné spravodajstvo
Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby. Podľa citovaných ustanovení teda pre legálne vytvorenie a použitie (napr. predaj alebo zverejnenie) fotografie si treba odpovedať na dve otázky:
a/ či dochádza vytvorením a použitím fotografie k zásahu do súkromia osoby,
b/ či je potrebné privolenie na vyhotovenie a použitie fotografie.
Zásah do súkromia
Základným kritériom pre posúdenie, či fotograf môže vyhotoviť fotografiu je, či jej vytvorením zasiahne do súkromia fotografovanej osoby. Hoci zákon presne nestanovuje, kedy už nejde o súkromie jednotlivých osôb, snažia sa o to súdy svojou rozhodovacou činnosťou (Ústavný súd Slovenskej republiky, Európsky súd pre ľudské práva).
Právo na rešpektovanie súkromného života sa automaticky redukuje v závislosti od toho, do akej miery jednotlivec sám dáva svoj súkromný život do kontaktu s verejným životom alebo do úzkeho spojenia s inými chránenými záujmami.
Osoby verejného záujmu
V praxi a právnej teórii došlo vývojom k vytvoreniu zvláštnej kategórie osôb verejného záujmu (politického, športového či kultúrneho života), u ktorých právo na ochranu súkromia ustupuje pred celospoločensky oprávneným záujmom na verejné informácie. Pri týchto osobách je potrebné najprv skúmať, či fotografia sa týka ich súkromných alebo verejných vecí.
Ak sa fotografia robí jednoznačne pri výkone verejnej funkcie alebo výkone verejných vecí, možno fotografovať bez obmedzenia (teda bez ohľadu na to, na aké účely sa fotografia vyhotovuje a bez privolenia). Súdy výslovne uvádzajú, že za súčasť základného práva na súkromie a ani prejav osobnej povahy nemožno u verejného činiteľa považovať výkon jeho
zákonom upravenej služobnej právomoci na verejnosti. Výkon verejných vecí teda nepodlieha ochrane súkromia a na fotografovanie v takom prípade nie je nikdy potrebné privolenie (napr. pri prejave politika, pri zákroku policajta, pri výkone práce moderátora, pri športovom výkone športovca na pretekoch, na verejnom zasadnutí obecného zastupiteľstva).
Príklad z praxe – Ústavný súd SR rozhodol o tom, že mestská polícia porušila ústavu, keď organizátorom petície zakázala fotografovať policajta pri výkone služobnej činnosti. Skupina občanov zorganizovala v Prešove pred Mestským úradom petíciu za vyvesenie tibetskej vlajky ako znaku solidarity s bojom Tibetu za nezávislosť. Proti umiestneniu stolíka s petičnými hárkami a zberu podpisov pred mestským úradom zasiahla mestská polícia. Požadovala od organizátorov povolenie na zabratie verejného priestranstva a žiadala ich, aby sa presunuli pred inú budovu. Pri komunikácii s mestskými policajtmi sa jeden z organizátorov pokúsil urobiť fotodokumentáciu, čo mu polícia zakázala. Organizátori sa so sťažnosťou obrátili na ústavný súd pre porušenie petičného práva a práva na informácie. Ústavný súd rozhodol, že postup polície bol v rozpore s ústavným právom na získavanie informácií. Ústavný súd zdôraznil, že každá osoba vystupujúca na verejnosti, teda aj policajt ako verejný činiteľ musí pri výkone svojej funkcie strpieť zvýšenú kontrolu verejnosti nad svojou činnosťou. Policajt sa pri výkone svojej funkcie nemôže obhajovať právom na ochranu súkromia.
Výnimkou je fotografovanie sudcov v súdnej sieni, kde na vytvorenie fotografie je potrebný súhlas sudcu.
Ak ide o osobu verejného záujmu, ale ide o výkon jej súkromných vecí, je posudzovanie oprávnenosti fotografovať ju, obtiažnejšie (napr. na prechádzke, pri kúpaní, pri večeri). Nie je totiž žiadnym zákonom alebo rozhodnutím presne stanovené, kedy a kde ju možno fotografovať. Ich právo na ochranu súkromia síce ustupuje pred celospoločensky oprávneným záujmom na verejné informácie, ale tiež má určité hranice. Oprávnenosť fotografovať tieto osoby v súkromí a fotografie následne zverejňovať je potrebné posudzovať podľa okolností jednotlivých prípadov. Súdy stanovili aspoň základné pravidlá.
Dôležitým faktorom v nájdení rovnováhy medzi ochranou súkromného života osôb verejného záujmu a slobodou prejavu či právom na informácie druhých, by malo byť to, či boli urobené v súkromí osoby (v zásade platí, že fotografie urobené v obydlí a súkromí fotografovanej osoby sú zásahom do jej práva na súkromie) a zároveň či zverejnené fotografie prispievajú k diskusii o záležitostiach všeobecného záujmu (napr. fotografia politika s milenkou, ktorý verejne odsudzuje neveru, môže prispieť k diskusii o jeho dôveryhodnosti a dôveryhodnosti jeho strany).
Príklad z praxe – Princezná Caroline von Hannover, najstaršia dcéra monackého kniežaťa Rainiera III, žiadala, aby súd vydal zákaz ďalšieho uverejňovania série fotografií v nemeckých časopisoch. V tomto prípade, fotografie zobrazovali Caroline von Hannover v scénach z jej každodenného života, keď sa venovala činnostiam čisto súkromného rázu (princezná na nich jazdí na koni či nakupuje). Súd zaznamenal v tejto súvislosti, okolnosti, za ktorých fotografie boli nafotené: bez vedomia alebo súhlasu žiadateľky, a v niektorých prípadoch potajme. Bolo jasné, že neprispeli k diskusii týkajúcej sa verejného záujmu, keďže si žiadateľka neplnila žiadne oficiálne povinnosti a fotografie a články sa vzťahovali výlučne na jej súkromný život. Súd usúdil, že verejnosť nemala legitímny záujem dozvedieť sa niečo o Caroline von Hannover alebo ako sa všeobecne správa v súkromnom živote, i keď sa objavila na miestach, ktoré nemožno vždy označiť za miesta v ústraní a bola verejnosti dobre známa.
Ak fotograf usúdi, že by vyhotovením fotografie bolo zasiahnuté do súkromia fotografovanej osoby verejného záujmu, prichádza do úvahy posúdenie druhého kritéria – či možno túto fotografiu urobiť a použiť bez jeho privolenia alebo len s ním.
Súkromné osoby
V prípade súkromných osôb je v zásade vyhotovenie fotografie zásahom do súkromia a práva na podobu fotografovanej osoby, preto je potrebné vždy posúdiť, či na vyhotovenie treba privolenie alebo fotografiu možno vytvoriť aj bez privolenia. To platí bez ohľadu na to, či sa nachádza v súkromí alebo na verejnom mieste.
Ak však osoba na fotografii nie je identifikovateľná, potom nemožno hovoriť o zásahu do jej súkromia a fotografiu možno vyhotoviť a použiť neobmedzene.
Ak fotograf posúdi, že vyhotovením alebo použitím fotografie nedochádza k zásahu do súkromia fotografovanej osoby, môže fotografiu vyhotoviť a použiť bez akýchkoľvek obmedzení. Ak by však vyhotovením fotografie bolo zasiahnuté do práva na súkromie či podobu fotografovanej osoby, je potrebné posúdiť, či je potrebný súhlas fotografovanej osoby.
Privolenie k fotografovaniu
Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak dochádza k zásahu do práva súkromie a podobu fotografovanej osoba, možno vyhotoviť alebo použiť fotografiu len s jej privolením.
Súhlas možno získať písomne alebo len ústne. Stačí aj len gesto súhlasu (prikývnutie). Vzhľadom na okolnosti prípadu, možno za privolenie považovať aj nevýslovný súhlas, teda strpenie fotografovania, ak to nevzbudzuje pochybnosť, že táto osoba takto súhlasila s fotografovaním.
Na verejných miestach je potrebné posúdiť okolnosti celej situácie, teda či osoba (verejného záujmu alebo súkromná) musela na tomto mieste počítať s tým, že môže byť odfotografovaná a na toto miesto s tým vedomím išla alebo vykonala určitú činnosť (napr. študentka predvádza na verejnej módnej prehliadke na námestí model svojich šiat a je odfotografovaná do módneho časopisu, osoba sa zúčastní dňa otvorených dverí v televízii či nejakého koncertu). Vtedy sa akceptuje to, že osoba svojou účasťou dala mlčky súhlas na vyhotovovanie fotografií.
Ak sa osoba zúčastní koncertu alebo inej verejnej akcie, nemožno z toho vyvodzovať, že dáva mlčky súhlas na akékoľvek použitie fotografií z tohto koncertu, ale len na také, ktoré súvisí s prezentáciou alebo informáciou o tomto koncerte. Použitie fotografie v inom kontexte je neoprávneným zásahom do súkromia fotografovanej osoby (napr. ak fotografia dvoch mladých ľudí urobená na koncerte je použitá ako ilustrácia ku článku o manželských vzťahoch).
Ak je dávané privolenie, je potrebné vedieť, na čo dáva fotografovaná osoba privolenie. Ak dá osoba výslovné privolenie na vyhotovenie fotografie.
Zákonné licencie
Ak je fotografia vytváraná pre spravodajstvo alebo pre vedecké alebo umelecké účely, možno ju vytvoriť a aj použiť bez privolenia osoby, ktorá je na fotografii.
Vyhotovenie a použitie takejto fotografie:
– musí byť primerané (do formy, rozsahu i obsahu je odôvodnené vyhotovenie a aj použitie takejto fotografie)
– nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fotografovanej osoby (ako je napr. zjavný záujem na ochrane súkromia, alebo na vyhotovenej fotke osoba vyzerá tak, že ju zverejnenie fotografie môže zosmiešniť, alebo je k fotke neprimeraný komentár).
Fotografovanie na umelecké účely
Fotografia, hoci je autorským a jedinečným dielom svojho autora, nie vždy je vytvorená na umelecké účely. Fotografiu možno považovať za umeleckú vtedy, ak nie je primárne určená na komerciu (nemá niečo predávať či prezentovať) a má prezentovať subjektívne umelecké vnímanie autora. Na umelecké účely teda nie je vytvorená fotografia reklamná alebo fotografia do rodinného albumu.
Fotografovanie na účely spravodajstva
Spravodajstvom sa rozumie prezentácia udalostí týkajúcich sa spoločnosti a otázok spoločenského života. Musí ísť o veci verejného záujmu, pričom nestačí len záujem po senzácii, škandále alebo po povrchnej zábave. Zákon však aj pri týchto zákonných licenciách stanovuje obmedzenie.
Fotografovanie iných objektov
Fotografovanie, iných objektov ako je jednotlivec, nie je, až na určité výnimky, v slovenskom právnom poriadku upravené. Preto treba posudzovať pri fotografovaní napr. domu, auta, prírody, či vyhotovením a použitím týchto fotografií nedochádza k zásahu do súkromia vlastníka týchto predmetov (napr. zverejnenie fotografie domu osoby, ktorá nechce kvôli vlastnej bezpečnosti, aby sa vedelo, kde býva, zverejnenie fotografií urobených objektívom z interiéru domu).
Pre posúdenie či fotografiu možno vytvoriť, treba sledovať kritéria ako pri fotografovaní osôb, keďže fotografia objektov môže súvisieť so zásahom do súkromia jednotlivcov. Ak sa fotografia iných objektov nespája s konkrétnou osobou alebo s nejakou skutočnosťou, na základe ktorej možno túto osobu identifikovať, nemožno hovoriť o zásahu do súkromia a vtedy možno bez obmedzenia fotografiu vyhotoviť a aj použiť.
Verejné budovy a iné verejné predmety možno fotografovať a fotografie použiť bez obmedzenia, ak nie je zákaz fotografovať výslovne uvedený napr. pri vstupe. Zákon č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností totiž v § 63 stanovuje, že v záujme zabezpečenia obrany a bezpečnosti štátu je zakázané fotografovať budovy, priestory alebo zariadenia označené zákazom fotografovania. Nemôže však ísť o akékoľvek budovy, ale len o také, o ktorých tak rozhodne ústredný orgán štátnej správy.
Na základe tohto zákona nemožno fotografovať z dôvodu bezpečnosti štátu napr. na železničných staniciach či v metrách (fotografovanie v samotnom vlaku už zakázané nie je). Za porušenie tohto zákazu môže byť uložená pokuta až do 50 000,- Sk. Fotoaparát policajt môže zaistiť, ak má podozrenie, že tieto veci súvisia s páchaním trestného činu alebo priestupku a ich zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu. O zaistení veci musí policajt osobe, ktorej vec patrí, vydať potvrdenie o zaistení s presným popisom zaisťovanej veci.
Zákaz fotografovať (symbol s prečiarknutým fotoaparátom) možno nájsť aj na iných budovách a na miestach, kde nemôže byť dôvodom na zákaz záujem zabezpečenia obrany a bezpečnosti štátu (napr. v nákupných centrách). Návštevou nákupného centra vstupujeme do priestoru vo vlastníctve iného a vzniká súkromnoprávny vzťah medzi predávajúcim (alebo vlastníkom nákupného centra). Predávajúci môže v záujme ochrany svojho vlastníctva a ochrany práv iných stanoviť určité pravidlá pre vstup do jeho obchodu. Tieto podmienky však nesmú byť diskriminačné, teda vylučujúce určitú skupiny osôb (napr. mamičky s kočíkom alebo Rómov). V prípade takéhoto zákazu fotografovanie v obchode či nákupnom centre nemôže byť dôvodom na zásah polície, nejde ani o priestupok, nie to ešte trestný čin, ide len o porušenie súkromnoprávnych pravidiel.
Porušenie tohto zákazu nemôže byť ani dôvodom na vykázanie človeka z predajne alebo dôvodom na príkaz vymazať fotografie. Vlastník predajne alebo SBS má jediné právo – požiadať zákazníka, aby prestal fotografovať, prípadne ho požiadať, aby priestor predajne opustil. Ak zákaz nie je výslovne stanovený pri vstupe do objektu, nemožno zakázať fotografovanie a zákaz fotografovať tam neplatí (napr. v mestskej hromadnej doprave či na kúpalisku).
i-dca