Od 30. mája do 1. júna, teda tri dni som s manželkou strávil v Banskej Štiavnici. Aj keď počasie bolo divné, skôr taký apríl pomiešaný s letným búrkovým obdobím, mali sme šťastie a nezmokli sme. O to viac sme si ale užívali tohto pekného kúta Slovenska a obdivovali mesto, Kalváriu, Starý a Nový hrad a navštívili sme aj štiavnické podzemie – štôlňu Bartolomej.
Naše kroky a zážitky môžete sledovať v dosť bohatej fotogalérií 🙂
Chcel som Veľkú nos stráviť v kľude, pohode a inak 🙂 Vetrisko ktorý lámal konáre na stromoch a vyvracal ich, nám s manželkou pokazil zámer ísť von na bicykloch, tak sme sa vybrali na výlet do Nitry. Navštívili sme Nitriansky hrad, Kalváriu a cestou domov aj Oponický kaštiel…
Obrázky nie sú uložené celkom chronologicky. Robil som ich postupne viac dní a medzitým som „apgrejdol“ RAW editor ktorý zmenil trochu štýl pomenovania súborov a potom som to ešte domotal aj ja 🙂 Všimol som si to neskôr a už sa mi nechcelo prepisovať názov takmer 100 obrázkov 🙂
V sobotu sme sa boli poprechádzať po lesoparku Brezina v Trenčíne. Hustnúci dážď nám ale prekazil úmysel dokončiť plánovanú trasu. Preto sme sa tam vybrali znovu v pondelok a počasie nám už prialo.
Na 111 obrázkoch z upršanej soboty a slnečného pondelku som sa snažil zachytiť čo to z lesoparku, pamätník umučeným 69 obetiam z rokov 1944 – 45 v Trenčíne a aj z novo otvorenej časti hradu, ktorú som ešte doteraz nenavštívil…
Ak keď zima ešte nechce ustúpiť, vyrazil som sa vyvetrať pred obedom do Dubnickej doliny pod Langáč na poľovnícku chatu a na studienku. Fotografie vznikli aj vďaka najlepšiemu cyklo shopu a servisu v okolí ➡ CYKLOŠOPA z Novej Dubnice …
Bol som si pofotiť búranie bývalej práčovne a 57 fotografií si môžete pozrieť aj Vy.
Dúfam len že celý mediálny humbuk okolo novej plavárne nebude len predvolebnou bublinou (dať spraviť štúdiu, či projekt ešte nič neznamená, kto sa trošku vyzná vie že takých sú tisíce). Teda rovnakým predvolebným sľubom a klamstvom na voličoch, „falošnou“ témou ako zaujať a opiť suchým rožkom voličov akým boli pred poslednými komunálnymi voľbami sľuby o bezplatnej MHD v Dubnici nad Váhom… 😀 Peniažky – Gašparíkom našetrených 6,6 milióna eur, za ktoré sa teraz začalo robiť, totiž pomaly skončia 🙂 Toľko môj názor a skúsenosti…
Čas ukáže 😉
Pokiaľ chcete typ na výlet a máte radi prírodu aj históriu, hrad Dobrá voda je určite vhodným spojením. Z Dubnice nad Váhom trvá cesta autom po diaľnici do Piešťan a odtiaľ cez Vrbové a Dechtice v pohodovom tempe niečo málo cez hodinku (cca 90km). Ak prejdete celú obec Dobrá voda až na koniec, nájdete miestny – pre našinca trošku atypický cintorín, pred ktorým môžete zaparkovať. Ideálne je prejsť cez cintorín – nebojte sa zatvorených bránok, nie sú zamknuté a domáci sú uzrozumený s tým že tadiaľto prúdia turisti na hrad. Na cintoríne je pochovaný a má tu svoj pamätník aj jeden z velikánov slovenskej histórie – Ján Hollý.
Za cintorínom po lesnej cestička ešte pred napojením na červenú značku, ktorá Vás dovedie až na hrad, prejdete okolo pozostatkov starého židovského cintorína. Celú prechádzka lesom – lebo ide o nenáročnú trasu – by ste mali stihnúť v intervale 30 až 45 minút, záleží na tempe aké zvolíte a na tom či idete s malými deťmi. Trasu kľudne zvládnu aj seniori, má iba dva krátke, trochu strmšie úseky kde je vhodné ak sa senior oprie o paličky, najmä pri ceste späť – teda pri zostupe mu dodajú na šotoline istotu.
Hrad je výnimočný tým, že poskytuje inú atmosféru ako bežné, už skomercionalizované hrady typu Beckov, Čachtice, Trenčín a podobne. Aj napriek tomu že aj na ňom prebieha postupná záchrana a rekonštrukcia, je umiestnený v lese a má úplne iné čaro. Nebude Vás a Vaše deti vyrušovať pri prehliadke a zážitku žiadne, často gýčovité „komerčné aktivity“. Hrad je vhodný naozaj aj pre deti a celorodinné výlety, pre strávenie dlhšieho času, lebo poskytuje aj veľký priestor pre vybláznenie sa detí bez toho, aby ste ich museli držať za ruku a strážiť že niekam padnú a viac miesta na posedenie a opekanie – ohnísk aj s lavičkami a stolmi.
Práve tým že je hrad v objatí lesa, ponuka silné zážitky na jeseň, ale aj na jar, keď sa príroda zobúdza do plnej sily a určite je veľmi vhodný aj na trávenie dlhšieho času počas horúčav, lebo ponúka hlboké tienisté miesta a lesný chládok, v horúčavách balzam na telo a na dušu… nech sa páči popozerať si fotografie z cesty na hrad a aj z hradu samotného. Fotogaléria nemá chronologicky uložené obrázky, nakoľko som počas fotenia „pretočil“ počítadlo 🙂 a už som to neriešil.
z.J.
Vybehol som včera s fotoaparátom, aby som „zdokumentoval“ Dubnické tunely. Teda (podľa mňa, môjho pozorovania a podľa toho čo si pamätám od vtedy, ako som sa o tunely začal zaujímať pred cca 45 – 47 rokmi) tunelov je 10. Dva z nich sú úplne evidentné, zamrežované kvôli ochrane netopierov. Na jednom z nich nejaká dobrodružná povaha odrezala z mreže, aby sa mohla dostať dnu. Z niektorých vchodov do tunelov zostali len diery po zasypaných portáloch a po časti z nich už len evidentné depresie v teréne, ktoré si ale hľadajúci pozorovateľ ľahko všimne aj vďaka tomu že sa v nich nachádza lámaný kameň, ktorý v danom prostredí nie je pôvodný.
Popred tunely v minulosti viedlo koľajisko (železnica) s užším rozchodom. Odborné pramene uvádzajú, že tunely sa zbiehali do jednej veľkej spojovacej chodby – nejakej sály. S tým súhlasím, ale len čiastočne. Určite nie všetky, podľa toho čo si pamätám keď som to ako cca 10-12 ročný preliezal (preliezal preto, že v niektorých tuneloch sa vďaka závalom bolo treba plaziť, alebo minimálne ísť štvornožky) do tejto spojovačky ústilo 5 tunelov a nemala žiaden iný v tom čase poznateľný otvor. Aj keď pripúšťam že tam mohol byť, len bol skrytý nejakým závalom na konci „sály“. Z toho dôvodu sa domnievam, že existovali teda aj slepé tunely, ale myslím si že skôr druhý, podobný podzemný systém. Len práve tie tunely ktoré do neho mohli viesť, boli už v tom čase nepriechodné a zavalené, povedal by som umelo – odstrelom. K tomu podotknem, že v tuneloch došlo aj k prirodzeným závalom. Niektoré sú totiž vystužené betónom a niektoré bez výstuže – iba v skale.
Moje tvrdenie že existuje aj iný podzemný systém ako ten, ktorý bol po II. sv. vojne známy a prístupný, opieram o niekoľko mojich úvah a zistení. Systém tunelov a spojovacej sály ktorý mal podľa historických prameňov slúžiť ako kryt pre zamestnancov továrne s vojenskou výrobou nemá žiadny vetrací systém. Čo by bolo viac ako neobvyklé u takejto stavby s takým rozsahom. Aj preto som svojho času pátral či neobjavím nejaký komín, či šachtu a mal som úspech. Našiel som cca o 40 – 50 výškových metrov nad tunelmi a asi 120 – 150 metrov vzdušnou čiarou od vchodov do podzemia značnú depresiu. Škoda že som ju v tom čase neodfotil, už sú to desaťročia, niesla podstatne výraznejšie črty ľudského zásahu ako dnes. Vo fotogalérií sú to posledné tri fotografie. Ale aj dnes je pomerne výrazná a hlavne je plná rovnakého lámaného kameňa, ako vstupy do tunelov. Okrem toho má aj inú zvláštnosť. Ktorá je zaručene dielom ľudských rúk. Je v nej navozený riečny kameň, pochádzajúci zrejme z koryta rieky Váh. Niekto kto sa snažil „niečo“ zasypať a používal pritom lámaný kameň. Zrejme z nedostatku takéhoto materiálu použil ale aj (guľatý) riečny štrk. Depresia je ho plná a inak sa nikde v okolí nenachádza – čo je prirodzené!
Úvahu o tom že okrem známeho systému tunelov a spojovacej sály existujú ďalšie priestory by potvrdzovala aj takáto „šachta“. Nie len svojou existenciou, ale aj polohou. V žiadnom prípade totiž nemôže súvisieť so známymi priestormi tunelov. Konštrukčne sú možné totiž len dva spôsoby jej vedenia. Prvým je zvislá šachta (dlhší variant), alebo kolmica na svah (naklonená šachta, teda najkratšia možná vzdialenosť na povrch). V ani jednom prípade by takáto šachta (v prípade objavenej depresie)ale neviedla do známeho podzemia, ale ústila by pod zemou desiatky metrov za ním. Vychádzam síce len z odhadu, ale rozdiel je tak evidentný, že akékoľvek presné zameranie a prepočet by túto teóriu len potvrdili, akurát by priniesli exaktné čísla.
Samozrejme že rôznych príbehov, zaručených správ a rozprávaní o tuneloch poznám a počul som ich veľa. Aj od ľudí, ktorí si pamätali ešte časy, keď sa tunely len mali stavať. Nakoľko ale nie je možné tieto „fakty“ overiť, nechávam si ich pre seba.
Na tu napísaný text a publikované fotografie si v plnej miere uplatňujeme autorské práva. Akékoľvek použitie textu, či fotografií, alebo použitie ich časti, kopírovanie či akékoľvek iné publikovanie je možné iba s našim vysloveným súhlasom! Je možné len šírenie formou zdielania celého príspevku na sociálnych sieťach, alebo formou odkazov na tento materiál.
/autor/
