25.časť Sociopatickí paraziti v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

   Celý uplynulý rok sa poslanci dohadovali o zavedení poplatkov v zdravotníctve. Najprv to mali byť podľa Druckera poplatky za doplnkové ordinačné hodiny s maximálnou sadzbou v rozmedzí od 30 do 50 eur. V októbri 2017 na návrh poslanca Tibora Bastrnáka (Most-Híd) poslanci rokovali o poplatku za prednostné ošetrenie vo výške 10 eur u lekárov špecialistov. Poslanci návrh nepodporili. V novembri 2017 pokračovali rokovania parlamentného výboru pre zdravotníctvo o poplatku, teraz opäť toho, ktorý navrhoval predtým minister Drucker. Koalícia pripravila nové pozmeňovacie návrhy, no opoziční poslanci nemali čas sa na ne pripraviť. Ako obvykle, ak treba presadiť nepopulárne opatrenia, robí sa to narýchlo, aby nesúhlasné hlasy nestačili ani zareagovať. Atmosféra hustne, kosť je už ohlodaná a tak treba už neviem koľký krát na úkor občanov zaplátať diery v rozpočte. A zdravotníctvo je naozaj super čierna diera, v ktorej sa stratí akákoľvek energia a akékoľvek prostriedky. Nepustí von takmer nič. Nakoniec poslanci schválili doplnkové ordinačné hodiny, za ktoré by mal pacient platiť maximálny poplatok 30 eur.

   Aby sa upokojila verejná mienka, vypúšťajú sa do éteru „zaručene pravdivé“ prieskumy, podobne ako sú prieskumy o voličských preferenciách v predvolebnom boji. Aj tento prieskum, ktorý tvrdí, že Slovensko má najlepšie zdravotníctvo spomedzi štátov V4 a je na 13. mieste v Európe, vyzerá ako robený na objednávku. EHCI to pripisuje najmä dobrému výsledku v oblasti dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Ale tá je na Slovensku mizerná, dokonca tak, že kvôli tomu umierajú ľudia. O dostupnosti lekárov hovorí aj článok o chýbajúcich psychiatroch. V Dubnici skončil ambulantný psychiater MUDr. Kobela, nadsluhuje už päť rokov MUDr. Glézl. Nie sú to však len psychiatri, ktorí odchádzajú do dôchodku, je to celá generácia lekárov rôznych odborností.

Začiatkom roka 2018 minister Drucker zverejnil návrh vyhlášky, ktorá by mala vzhľadom na vysokoškolské vzdelanie zdravotných sestier, aj vzhľadom na ich prax, ktorú vykonávajú, rozšíriť im pracovné kompetencie. Že úradnícke riešenie nemusí byť tým najlepším riešením, ukazuje vo svojom článku Tomáš Szalay.

   Keď v zdravotníctve „chýba“ (rozumej „ukradne sa“) toľko peňazí, ako prešustrovala Všeobecná zdravotná poisťovňa, pocítia to všetci zúčastnení. Neostáva kameň na kameni. V auguste 2017 lekárnici združení v Slovenskej lekárnickej komore protestovali proti rozrastajúcim sa sieťam lekární (lekárne Dr. Max a Ben), a navrhovali sprísniť povolenie na prevádzkovanie lekární. Tak ministerstvo zdravotníctva prichádza  s novelou Zákona o zdravotnej starostlivosti, podľa ktorej by lekárnik mal byť súčasne aj podnikateľom a ručiť za lekáreň svojim majetkom. Podľa prezidenta Slovenskej lekárnickej komory (SLeK) Ondreja Sukeľa by to malo skvalitniť služby lekární. S tým ale nesúhlasia zástupcovia sietí lekární Dr. Max a Ben, ani analytik Dušan Zachar z INEKO: „zavádzanie prísnejších regulácií obmedzuje efektívnu súťaž na trhu a dostupnosť a tiež aj kvalitu lekárenských služieb pre verejnosť, nakoľko nižšia konkurencia nenúti zabetónované subjekty na trhu inovovať a skvalitňovať služby.” Hladné psy sa naťahujú o ohlodané kosti a zúrivosť a škriepky narastajú.

   Napriek tomu, že zdravotné poisťovne sú považované za najväčších príživníkov, kvôli produkovanému zisku, aj ony majú problémy s financiami na príjmovej strane, pretože nie každý produktívny daňový poplatník si plní aj odvodové povinnosti. Týka sa to živnostníkov a zamestnávateľov neplatiacich zdravotné odvody za svojich zamestnancov. Medzi veľkých neplatičov odvodov patria aj štátne nemocnice, ktoré sa po uzákonení zvýšených platov lekárov potýkali s problémom, ako tieto platy zabezpečiť. Keďže ide o platy garantované zákonom, prestali okrem iného platiť odvody za zamestnancov a postupne sa viac a viac zadlžovali. Tieto podlžnosti narastajú každoročne do miliónových súm, a najmä od „veľkých rýb“ si poisťovne nedokážu tieto pohľadávky vymôcť, pretože veľké ryby sú obvykle politicky kryté. V prípade štátnych nemocníc to vláda vždy vyriešila oddlžením nemocníc zo štátnych rezerv, na ktoré sa poskladali povinne všetci daňoví poplatníci. Z tohto dôvodu riaditelia štátnych nemocníc ani nemali záujem dodržiavať rozpočtové pravidlá a rozšafne rozhadzovali peniaze pridelené zo štátneho rozpočtu. Preto v poslednom období poisťovne prišli s riešením exekučných amnestií, aby dostali od dlžníkov, hlavne od drobných podnikateľov, aspoň nejaké finančné prostriedky. Poisťovňa Dôvera na jeseň roku 2017 vyhlásila exekučnú amnestiu a získala tak 2 milióny eur. Ostáva jej však ešte dlh vo výške kolo 100 miliónov eur. Okrem zdravotných poisťovní prichádza skrátka aj Sociálna poisťovňa. V roku 2014 jej iba nemocnice dlhovali na poistnom 120 miliónov eur.

   Že slovenské zdravotníctvo ide od deviatich k piatim, je očividné. Zjavné už natoľko nie sú príčiny tohto javu. Každá vláda poukazuje na stav, v akom prebrala rezort, a s akými problémami sa musí potýkať. Najhoršie na celom je, že v konečnom dôsledku na nekompetentnosť a slabý morálny kredit politikov, ktorí o osude zdravotníctva rozhodujú, doplácajú pacienti. Každá opozícia sa tvári, že vie, ako by sa mali veci riešiť. V súčasnosti strana SaS pracuje na návrhu reformy zdravotníctva, v spolupráci s bývalým ministrom zdravotníctva Rudolfom Zajacom. Verejnosť Zajacovu reformu neprijala zvlášť pozitívne, hlavne kvôli zavedeným poplatkom. Ako dostať slovenské zdravotníctvo z permanentne sa opakujúceho stavu zadlžovania a oddlžovania, je veľmi zložitá a citlivá téma, na ktorú neexistuje jednoduchá odpoveď. V ďalších častiach si ukážeme, aké kroky predošlí ministri a vlády vykonali pri náprave tohto fenoménu, a nakoľko sa im to podarilo.

Pokračovanie v ďalšej časti.