blogovisko

príspevky autorov: ROOT, eRZet, Opossum, Citizen a NEDAJME SA OPIŤ SUCHÝM ROŽKOM umiestnené do BLOGOVISKA

Ako ďalej ?        (17.časť)

 

… Když jsem pak v 16 letech chodila se svým tehdejším přítelem a začala uvažovat nad hormonální antikoncepcí, šla jsem za strejdou (svým nevlastním taťkou). V té době jsem ani nevěděla, že mám nějaké jiné možnosti, než je HA. Brala jsem jako samozřejmost, že sexuální život = hormonální antikoncepce. (viac…)

Ako ďalej ?        (16.časť)

 

 Každý lekár, o to viac lekárník vie, že každý liek má popri liečivých účinkov aj vedľajšie, nepriaznivé účinky na ľudský organizmus. Čím silnejší liek, tým vážnejšie a horšie nepriaznivé vedľajšie vplyvy. Každý príbalový leták ich obsahuje veľké množstvo, od banálnych až po veľmi závažné a ohrozujúce život. Pozrime sa teraz na syntetické prípravky, ktoré patria medzi jednu z metód plánovaného rodičovstva a ich cieľom je zabrániť nechcenému počatiu. Okrem spomínaného benefitu prinášajú ženám a mladým dievčatám aj pravidelný menštruačný cyklus a pleť bez akné. Ide o hormonálnu antikoncepciu, ktorá je v súčasnosti vo veľkej obľube, ako u lekárov, tak aj u žien, ktoré podľahli masovej reklame. Že vôbec nejde o neškodné zázračné pilulky, sa môžete presvedčiť, ak si prečítate knihu Život bez hormonální antikoncepce od Adély Novákovej. Kniha obsahuje veľké množstvo osobných príbehov mladých žien, ktoré hormonálnu antikoncepciu užívali roky, často krát už od 15.-16. roku života, a ktorým tieto syntetické hormóny priniesli zhoršenie fyzického aj psychického stavu; v niektorých prípadoch došlo vplyvom tejto „liečby“ až k mozgovej príhode a ochrnutiu alebo pľúcnej embólii. Všetky tieto ženy sa rozhodli hormonálnu antikoncepciu zanechať a prejsť na metódu prirodzeného ženského cyklu, metódu plodných a neplodných dní. (viac…)

Ako ďalej ?        (15.časť)

  

   Je zajímavé, že oddaný katolík White je členem papežské akademie věd, sboru nějakých osmasedmdesáti proslulých vědeckých mozků (a jejich těl), kteří každé dva roky létají do Vatikánu, aby papeže seznámily s vědeckými poznatky, o které církve jeví zvláštní zájem: výzkum kmenových buněk, klonování, eutanazie, dokonce i život na jiných planetách. V jednom smyslu je to pro Whitea podivné místo, když se vezme v úvahu, že podle katolického učení duše obývá celé tělo, a ne jen mozek. Tato téma přišlo na řadu při jednom Whiteově setkání se Svatým otcem. „Řekl jsem mu: Nu, Vaše Svatosti, já musím vážně brát v úvahu to, že lidský duch nebo duše je fyzicky umístěna v mozku. Papež vypadal velmi napjatě a neopověděl.“ (viac…)

Ako ďalej ?        (14.časť)

 

   V roce 1971 dosáhl White nemyslitelného. Uřízl hlavu jedné opici a připojil ji na základ krku druhé dekapitované opice. Operace trvala osm hodin a vyžadovala početné asistenty. Ze všeho nejdřív bylo třeba udělat opicím tracheotomii a připojit je na respirátory, protože jejich průdušnice budou přeříznuty. Nato White odřízl krky obou opic až k páteři a hlavním cévám – k dvěma krčním tepnám vedoucím krev do mozku a k dvěma krčním žílám odnášejících ji zpátky k srdci. Pak do plochy srovnal kost na vrcholu dárcova krku a zakryl ji kovovou destičkou. Totéž provedl na spodní části hlavy. Když byly cévy spojeny, obě destičky přišrouboval k sobě. Poté s použitím dlouhé pružné hadičky přivedl oběh dárcova těla k zásobování jeho nové hlavy a sešil cévy. Nakonec hlavu odřízl od přívodu krve jejího starého těla. (viac…)

Ako ďalej ?        (13.časť)

  

   Přesně tady to začíná být zvláštní.

   V polovině 60.let začal neurochirurg Robert White experimentovat s „izolovanými mozkovými preparáty“: živý mozek odebraný jednomu zvířeti se připojil na oběhový systém jiného zvířete a udržel se tak naživu. Na rozdíl od Děmichovových a Guthrieových celých hlav, tyhle mozky, kterým scházely obličeje a smyslové orgány, žily život ohraničený vzpomínkami a myšlenkami. Vzhledem k tomu, že mozky těchto psů a opic byly implantovány do krků a břich jiných zvířat, nejspíš to bylo požehnání. I když je vnitřek břicha někoho jiného docela zajímavý, tak trochu jako hledání kuriozit nebo sledování chirurgického kanálu v televizi, není to rozhodně místo, kde byste se chtěli usadit a prožít zbytek svých let. (viac…)

Ako ďalej ?        (12.časť)

  

   Chirurgia, ktorá natoľko preslávila modernú medicínu, žala úspech za úspechom: v roku 1933 V. P. Filatov pri liečení očného zákalu úspešne preoperoval chorému rohovku mŕtveho človeka; v roku 1934 J. Voronoj preopero­val pacientovi obličku mŕtveho človeka; v roku 1947 C. Craford vykonal prvý úspešný operačný zásah na srdco­vých chlopniach; v roku 1967 Christian Barnard uskutočnil prvú úspešnú transplantáciu srdca; v roku 1982 bolo použité prvé umelé srdce a v roku 2001 bolo dobrovoľníkovi Robertovi Toolsovi implantované umelé srdce. Napriek týmto nezvratným úspechom a pri všetkej úcte k priekopníkom na poli chirurgie, treba triezvo zhodnotiť, o čo v chirurgii ako takej ide. Je to v princípe „výmena“ zničených orgánov za zdravšie, od vhodného darcu. S trochou neúcty to možno prirovnať k práci údržbára, ktorý vymení starú opotrebenú súčiastku za novú. Samozrejme, medicína pracuje so živým materiálom, a musela rozriešiť mnoho čiastkových problémov, ako sú prekážky technického rázu (operačná technika, vybavenie a operačné metódy), a problémy s imunitnou reakciou príjemcu na implementovaný orgán. Tak či tak ostáva chirurgia verná západnému pohľadu na človeka, ako na súčet vymeniteľných  a nahraditeľných orgánov. Inak ani nemôže, o tom prakticky chirurgia je, či je to západná alebo východná. (viac…)

Ako ďalej ?        (11.časť)

 

   Popri moderných technológiách, ktoré bohužiaľ lekára odvádzajú od samotného pacienta a celostného pohľadu ne neho, je tu vysoké tempo zmien životných podmienok, ktoré prebiehajú v poslednom storočí. To má za následok neschopnosť ľudí, ale aj väčšiny živých organizmov v prírode, prispôsobiť sa rýchlym zmenám. Netrvalo veľa rokov, keď sa po masovom používaní DDT v päťdesiatych rokoch minulého storočia, objavili stopy tohto pesticídu aj v telách živočíchov v Antarktíde. Kontaminácia prírody používanými chemikáliami totiž nepozná žiadne hranice. O celosvetové zamorenie a znečistenie sa ľahko postará kolobeh vody a vzduchu na Zemi. Tak prakticky neostáva na našej domovskej planéte miesto, ktoré by nebolo aspoň trochu zasiahnuté neblahým pôsobením človeka. Dnes už nachádzame v pitnej vode stopy antibiotík, hormonálnej antikoncepcie a drog. Dokonca mikročastice z plastov, ktoré sú síce v prírode „rozložiteľné“, ale nie znova „využiteľné“, ako je to v prípade rozložených organických zvyškov rastlín a živočíchov. Preto ostávajú aj naďalej v pôde alebo vo vode a môžu sa tak dostať aj do ľudského organizmu. Zatiaľ vieme len o výskyte mikročastíc z plastov, nevieme však, či sa v pôde a vo vode nenachádzajú aj ich nanočastice, čo by mohol byť už pre človeka ohromný problém, pretože nanočastice dokážu prenikať cez bunkovú stenu. Zo siedmych kontrolovaných vzoriek vody z vodovodu rôznych miest na Slovensku bolo plastami kontaminovaných päť. Môže byť v tomto prípade priliehavejšie prirovnanie, ako biblické „čo zaseješ, to zožneš“? Povestný bumerang sa vracia nám všetkým, veľmi rýchlo a so zničujúcou razanciou. (viac…)

37.časť Lieky a lekárne (pokračovanie)

 

      V rozpore s článkom č.40 Ústavy SR sú aj doplatky za lieky, ktoré zaťažujú pacientov každý rok vyššími sumami. Na príčine je jednak vyradenie konkrétneho lieku z kategorizácie a tiež zvyšovanie cien liekov samotnými výrobcami.

Ceny liekov prudko rastú už niekoľko rokov a v raste budú pokračovať. Spoločnosť Shield tento rok očakáva nárast o 12 percent, čo je podstatne viac než rast miezd azda vo všetkých krajinách sveta. Lieky si tak bude môcť dovoliť čoraz menej ľudí, čo ďalej otvára nožnice príjmovej nerovnosti. Tentoraz sa však príjmová nerovnosť netýka rozdielnej možnosti ľudí kúpiť si napríklad auto, ale priamo ich zdravia. (viac…)

V rámci osláv 825 výročia prvej písomnej zmienky o Dubnici nad Váhom, vystúpila na námestí Matice slovenskej 1.6.2018 skupina Desmod….

« 1 z 3 »

Struny Rusi – na skúške a koncerte v Dome kultúry:

« 1 z 6 »

Hudobníci telesa Struny Rusi na prehliadke pamätihodností Dubnice nad Váhom:

« 1 z 9 »

36.časť Lieky a lekárne

 

   Súčasťou zdravotníckych služieb sú lekárne. Kým do roku 1989 stačila na menšie mesto jedna lekáreň, dnes ich nájdete na tej istej ploche takmer desaťnásobok. Aspoň v Dubnici som ich narátal  v súčasnosti deväť. Nárast ich výskytu je podmienený legislatívou, ktorá sa na Slovensku od roku 2002 prispôsobila liberalizácii trhu. Dovtedy bola sieť lekárni regulovaná demograficky a geograficky, to znamená, že lekárne nemohli byť bližšie k sebe ako 500 metrov a na jednu lekáreň nesmelo pripadať menej ako 5000 obyvateľov. Takisto do roku 2004 lekáreň mohol vlastniť iba farmaceut, čo zmenila Zajacova reforma. Od roku 2011 môže jeden vlastník vlastniť viacero lekární. Zrušením týchto obmedzení nastal nárast počtu lekární na Slovensku do roku 2014 o dve tretiny (podľa analýzy HPI). Zlepšila sa tým územná dostupnosť, na Slovensku je to do 25 minút. Horšie je to ale s časovou dostupnosťou v nočných hodinách a cez sviatky. (viac…)

35.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

 

Radičovej vláda čiastočne odstránila diskriminačné opatrenia voči neštátnym poskytovateľom zdravotnej starostlivosti prijatím nariadenia o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov, ktoré zrušilo menný zoznam nemocníc, teda tzv. koncovú sieť obsahujúcu všetky štátne zariadenia (plus Onkologický ústav sv. Alžbety), s ktorými museli zdravotné poisťovne uzavrieť zmluvy, čo obmedzovalo ich zmluvnú voľnosť a selektívny kontrakting, a novým definovaním pevnej siete prispelo k väčšej rovnoprávnosti poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti bez ohľadu na to, či sú štátne alebo nie. (viac…)

34.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

 

Radičovej vláda si dala za cieľ dokončiť transformáciu štátnych nemocníc na akciové spoločnosti a v zákone stanovila termín na jej dokončenie do konca roku 2011, v odôvodnených prípadoch sa tento termín mohol posunúť o pol roka. Cieľom transformácie malo byť zavedenie prísnejších a transparentnejších pravidiel pri riadení a hospodárení štátnych nemocníc, čo im malo pomôcť aj pri zvyšovaní efektívnosti. Lekárske odbory, ako aj politická opozícia kritizovali tento proces a boli proti nemu. Obávali sa, že po transformácii budú tieto zariadenia privatizované, čo však aj Radičovej vláda vehementne odmietala. Nakoniec vláda preklasifikovala Ficovu návratnú štátnu výpomoc vo výške 130 mil. EUR na nenávratnú a ešte k tomu schválila 350 mil. EUR na ďalšie oddlženie štátnych nemocníc. Po páde vlády na jeseň 2011 a po prevzatí viacerých vládnych kompetencií v zásadných hospodárskych a sociálnych otázkach prezidentom SR, tento aj pod tlakom protestujúcich lekárov pozastavil transformáciu nemocníc. Protestujúcim lekárom to však nestačilo a žiadali zrušiť transformáciu nemocníc aj legislatívne, čo sa im nakoniec i podarilo. (viac…)

33.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

 

Výdavky na lieky dosahujú v SR takmer tretinu celkových výdavkov v zdravotníctve a vyše 2 % HDP. V medzinárodnom porovnaní obsadzuje Slovensko pri oboch týchto parametroch najvrchnejšie priečky.

Hoci je referencovanie cien liekov známe v slovenskej legislatíve už od roku 2000, v dnešnej podobe od roku 2008, dôkladne sa začalo uplatňovať až kategorizáciou liekov platnou od apríla 2009, k čomu výrazne dopomohli odborníci z Ministerstva financií (MF) SR. Slovensko bolo jednou z prvých európskych krajín, ktoré zaviedli referencovanie cien liekov do praxe. Ako referenčná hodnota pre určovanie maximálnych cien liekov bola stanovená priemerná cenová úroveň 6 najlacnejších krajín EÚ. MF SR v spolupráci s MZ SR najprv pripravilo analýzu cien liekov registrovaných v SR a zverejnilo na internete, ktoré lieky ktorých výrobcov prekračovali referenčnú hodnotu (tzn. maximálne prípustnú cenu). Ukázalo sa, že lieky boli predražené v priemere asi o 10 %, pričom najviac predražené boli originálne lieky chránené patentom, najmä drahé lieky na liečbu onkologických ochorení a autoimunitných porúch. Predražená bola tiež väčšina liekov z prvej stovky podľa spotreby. (viac…)

32.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

 

Vláda prijala v októbri 2007 novelu nariadenia, ktorou sa stanovila v rámci verejnej minimálnej siete poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti tzv. koncová sieť, teda menný zoznam nemocníc, ktoré sú podľa vlády nevyhnutné pre stále, plynulé a odborné zabezpečenie neodkladnej zdravotnej starostlivosti aj v mimoriadnych situáciách. Do zoznamu sa však dostali výlučne zdravotnícke zariadenia (v počte 34; neskôr bol zoznam rozšírený na 39 zariadení) v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu. Koncová sieť teda neobsahovala žiadne neštátne zariadenia. S nemocnicami v minimálnej sieti museli zdravotné poisťovne uzavrieť zmluvy o úhrade poskytnutej zdravotnej starostlivosti, pri ostatných zariadeniach takúto povinnosť nemali. Kritizovaný bol najmä selektívny prístup k poskytovateľom na základe ich vlastníckej štruktúry a privilegovanie štátnych nemocníc, čo im zabezpečilo ochranu pred neštátnou konkurenciou. (viac…)

31.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

 

So značnou nedôverou a nevôľou prijímali reformu zdravotníctva i mnohí zdravotníci, ktorí sa báli straty svojich istôt, ktoré však boli systémovo neudržateľné. Vtedajší generálny sekretár Slovenskej lekárskej komory Eduard Kováč (2006) nazýval reformu zdravotníctva reálnym problémom. Občania podľa neho platili viac a dostávali menej a zdravotníci dostávali menej a museli vykonať viac. Bol tiež názoru, že pôvodné strategické zámery reformy zdravotníctva sa nenaplnili a reformátori nevnímali realitu, pričom ani reformná legislatíva nebola profesionálne zvládnutá. (viac…)

30.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

 

Po uskutočnení stabilizačných opatrení zo začiatku funkčného obdobia druhej Dzurindovej vlády (viď napr. zavedenie paušálnych poplatkov) prišli na rad systémové a sieťové opatrenia, ktoré boli jadrom reformy zdravotníctva. Šesticu reformných zdravotníckych zákonov schválili poslanci parlamentu napriek nesúhlasu prezidenta SR Ivana Gašparoviča napokon definitívne v októbri 2004 s účinnosťou od 1. januára 2005. (viac…)

29.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

 

Prvá a druhá Dzurindova vláda

Prvými krokmi, ktoré spustili lavínovité zadlžovanie zdravotníctva, boli zvýšenia miezd v rezorte v rokoch 1996, 1997 a 2001, ktoré neboli kompenzované nárastom príjmov prostredníctvom poistného systému. Karpiš (2006) hovorí, že hlavnou snahou vládnych krokov v zdravotníctve pred rokom 2002 bolo oddlženie systému. Pre jeho zlé nastavenie, ktoré nemotivovalo k efektívnemu správaniu a zároveň garantovalo neobmedzenú spotrebu, sa to však podľa neho ani napriek použitiu jednorazových príjmov z privatizácie či zvyšovaniu príjmov prostredníctvom rastu zdravotných odvodov nedarilo. V rokoch 2000-2002 sa na oddlženie zdravotníctva použilo 9,64 mld. Sk, z toho 6,04 mld. Sk pochádzalo z neopakovateľných zdrojov z privatizácie Slovenských telekomunikácií. Oddlžovalo sa jednak priamo použitím privatizačných príjmov, jednak poskytovaním návratnej finančnej výpomoci. (viac…)

Po desiatich dňoch, čo som napísal svoj druhý príspevok /Tak som sa konečne prebral/ do svojho blogu, sa môžem hrdo a veselo usmievať. Stalo sa presne to, čo som predpokladal. Kiska sa nepostavil za predčasné voľby a všetko sa vrátilo späť, takmer do starých koľají. A tanečky okolo neuznania prvého Pellegríniho návrhu (zloženia novej vlády), boli iba zastieracím manévrom: aby Kiska nevypadal moc blbo, aby ukázal že „má tu moc“. A aj preto, že súhlasiť hneď s prvým návrhom, by bolo moc okaté.

Mám v hlave veľa tém

a pôvodne som chcel písať o Škripaľovi a hystérií s odvolávaním Ruských diplomatov. Celý deň ale premýšľam nad tým, že začnem písať o niečom, čo sa nás Dubničanov omnoho viac dotýka (bližšia košeľa ako kabát) a možno aj omnoho viac zaujíma. Podnet k tomu mi dalo už druhé číslo magazínu MONITOR v poštovej schránke, ktorý vydáva nový kandidát na primátora p. Robert Rafaj. Priznám sa že toho pána vôbec nepoznám. Na rozdiel od prvého kandidáta (podľa poradia ako sa prihlásili ku kandidatúre) p. Emila Suchánka, s ktorým sa poznáme, už dlhé roky. Práve preto som sa rozhodol venovať naozaj podrobne a zodpovedne tejto téme. Veď ako si volič môže naozaj vybrať, komu dá svoj hlas, ak o kandidátoch nič nevie? Z toho čo sami o sebe napíšu? Ak máte čo len štipku kritického myslenia a zdravého sedliackeho rozumu, tak sa s takýmito informáciami neuspokojíte a neprikladáte im veľkú váhu – môžu byť vrcholne neobjektívne, alebo pomerne bezcenné (iba politický marketing). 😉

(viac…)