blogovisko

príspevky autorov: ROOT, eRZet, Opossum, Citizen a NEDAJME SA OPIŤ SUCHÝM ROŽKOM umiestnené do BLOGOVISKA

35.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

 

Radičovej vláda čiastočne odstránila diskriminačné opatrenia voči neštátnym poskytovateľom zdravotnej starostlivosti prijatím nariadenia o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov, ktoré zrušilo menný zoznam nemocníc, teda tzv. koncovú sieť obsahujúcu všetky štátne zariadenia (plus Onkologický ústav sv. Alžbety), s ktorými museli zdravotné poisťovne uzavrieť zmluvy, čo obmedzovalo ich zmluvnú voľnosť a selektívny kontrakting, a novým definovaním pevnej siete prispelo k väčšej rovnoprávnosti poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti bez ohľadu na to, či sú štátne alebo nie. (viac…)

34.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

 

Radičovej vláda si dala za cieľ dokončiť transformáciu štátnych nemocníc na akciové spoločnosti a v zákone stanovila termín na jej dokončenie do konca roku 2011, v odôvodnených prípadoch sa tento termín mohol posunúť o pol roka. Cieľom transformácie malo byť zavedenie prísnejších a transparentnejších pravidiel pri riadení a hospodárení štátnych nemocníc, čo im malo pomôcť aj pri zvyšovaní efektívnosti. Lekárske odbory, ako aj politická opozícia kritizovali tento proces a boli proti nemu. Obávali sa, že po transformácii budú tieto zariadenia privatizované, čo však aj Radičovej vláda vehementne odmietala. Nakoniec vláda preklasifikovala Ficovu návratnú štátnu výpomoc vo výške 130 mil. EUR na nenávratnú a ešte k tomu schválila 350 mil. EUR na ďalšie oddlženie štátnych nemocníc. Po páde vlády na jeseň 2011 a po prevzatí viacerých vládnych kompetencií v zásadných hospodárskych a sociálnych otázkach prezidentom SR, tento aj pod tlakom protestujúcich lekárov pozastavil transformáciu nemocníc. Protestujúcim lekárom to však nestačilo a žiadali zrušiť transformáciu nemocníc aj legislatívne, čo sa im nakoniec i podarilo. (viac…)

33.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

 

Výdavky na lieky dosahujú v SR takmer tretinu celkových výdavkov v zdravotníctve a vyše 2 % HDP. V medzinárodnom porovnaní obsadzuje Slovensko pri oboch týchto parametroch najvrchnejšie priečky.

Hoci je referencovanie cien liekov známe v slovenskej legislatíve už od roku 2000, v dnešnej podobe od roku 2008, dôkladne sa začalo uplatňovať až kategorizáciou liekov platnou od apríla 2009, k čomu výrazne dopomohli odborníci z Ministerstva financií (MF) SR. Slovensko bolo jednou z prvých európskych krajín, ktoré zaviedli referencovanie cien liekov do praxe. Ako referenčná hodnota pre určovanie maximálnych cien liekov bola stanovená priemerná cenová úroveň 6 najlacnejších krajín EÚ. MF SR v spolupráci s MZ SR najprv pripravilo analýzu cien liekov registrovaných v SR a zverejnilo na internete, ktoré lieky ktorých výrobcov prekračovali referenčnú hodnotu (tzn. maximálne prípustnú cenu). Ukázalo sa, že lieky boli predražené v priemere asi o 10 %, pričom najviac predražené boli originálne lieky chránené patentom, najmä drahé lieky na liečbu onkologických ochorení a autoimunitných porúch. Predražená bola tiež väčšina liekov z prvej stovky podľa spotreby. (viac…)

32.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

 

Vláda prijala v októbri 2007 novelu nariadenia, ktorou sa stanovila v rámci verejnej minimálnej siete poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti tzv. koncová sieť, teda menný zoznam nemocníc, ktoré sú podľa vlády nevyhnutné pre stále, plynulé a odborné zabezpečenie neodkladnej zdravotnej starostlivosti aj v mimoriadnych situáciách. Do zoznamu sa však dostali výlučne zdravotnícke zariadenia (v počte 34; neskôr bol zoznam rozšírený na 39 zariadení) v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu. Koncová sieť teda neobsahovala žiadne neštátne zariadenia. S nemocnicami v minimálnej sieti museli zdravotné poisťovne uzavrieť zmluvy o úhrade poskytnutej zdravotnej starostlivosti, pri ostatných zariadeniach takúto povinnosť nemali. Kritizovaný bol najmä selektívny prístup k poskytovateľom na základe ich vlastníckej štruktúry a privilegovanie štátnych nemocníc, čo im zabezpečilo ochranu pred neštátnou konkurenciou. (viac…)

31.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

 

So značnou nedôverou a nevôľou prijímali reformu zdravotníctva i mnohí zdravotníci, ktorí sa báli straty svojich istôt, ktoré však boli systémovo neudržateľné. Vtedajší generálny sekretár Slovenskej lekárskej komory Eduard Kováč (2006) nazýval reformu zdravotníctva reálnym problémom. Občania podľa neho platili viac a dostávali menej a zdravotníci dostávali menej a museli vykonať viac. Bol tiež názoru, že pôvodné strategické zámery reformy zdravotníctva sa nenaplnili a reformátori nevnímali realitu, pričom ani reformná legislatíva nebola profesionálne zvládnutá. (viac…)

30.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

 

Po uskutočnení stabilizačných opatrení zo začiatku funkčného obdobia druhej Dzurindovej vlády (viď napr. zavedenie paušálnych poplatkov) prišli na rad systémové a sieťové opatrenia, ktoré boli jadrom reformy zdravotníctva. Šesticu reformných zdravotníckych zákonov schválili poslanci parlamentu napriek nesúhlasu prezidenta SR Ivana Gašparoviča napokon definitívne v októbri 2004 s účinnosťou od 1. januára 2005. (viac…)

29.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

 

Prvá a druhá Dzurindova vláda

Prvými krokmi, ktoré spustili lavínovité zadlžovanie zdravotníctva, boli zvýšenia miezd v rezorte v rokoch 1996, 1997 a 2001, ktoré neboli kompenzované nárastom príjmov prostredníctvom poistného systému. Karpiš (2006) hovorí, že hlavnou snahou vládnych krokov v zdravotníctve pred rokom 2002 bolo oddlženie systému. Pre jeho zlé nastavenie, ktoré nemotivovalo k efektívnemu správaniu a zároveň garantovalo neobmedzenú spotrebu, sa to však podľa neho ani napriek použitiu jednorazových príjmov z privatizácie či zvyšovaniu príjmov prostredníctvom rastu zdravotných odvodov nedarilo. V rokoch 2000-2002 sa na oddlženie zdravotníctva použilo 9,64 mld. Sk, z toho 6,04 mld. Sk pochádzalo z neopakovateľných zdrojov z privatizácie Slovenských telekomunikácií. Oddlžovalo sa jednak priamo použitím privatizačných príjmov, jednak poskytovaním návratnej finančnej výpomoci. (viac…)

Po desiatich dňoch, čo som napísal svoj druhý príspevok /Tak som sa konečne prebral/ do svojho blogu, sa môžem hrdo a veselo usmievať. Stalo sa presne to, čo som predpokladal. Kiska sa nepostavil za predčasné voľby a všetko sa vrátilo späť, takmer do starých koľají. A tanečky okolo neuznania prvého Pellegríniho návrhu (zloženia novej vlády), boli iba zastieracím manévrom: aby Kiska nevypadal moc blbo, aby ukázal že „má tu moc“. A aj preto, že súhlasiť hneď s prvým návrhom, by bolo moc okaté.

Mám v hlave veľa tém

a pôvodne som chcel písať o Škripaľovi a hystérií s odvolávaním Ruských diplomatov. Celý deň ale premýšľam nad tým, že začnem písať o niečom, čo sa nás Dubničanov omnoho viac dotýka (bližšia košeľa ako kabát) a možno aj omnoho viac zaujíma. Podnet k tomu mi dalo už druhé číslo magazínu MONITOR v poštovej schránke, ktorý vydáva nový kandidát na primátora p. Robert Rafaj. Priznám sa že toho pána vôbec nepoznám. Na rozdiel od prvého kandidáta (podľa poradia ako sa prihlásili ku kandidatúre) p. Emila Suchánka, s ktorým sa poznáme, už dlhé roky. Práve preto som sa rozhodol venovať naozaj podrobne a zodpovedne tejto téme. Veď ako si volič môže naozaj vybrať, komu dá svoj hlas, ak o kandidátoch nič nevie? Z toho čo sami o sebe napíšu? Ak máte čo len štipku kritického myslenia a zdravého sedliackeho rozumu, tak sa s takýmito informáciami neuspokojíte a neprikladáte im veľkú váhu – môžu byť vrcholne neobjektívne, alebo pomerne bezcenné (iba politický marketing). 😉

(viac…)

28.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

 

* Obdobie (“Zajacovej”) reformy – roky 2003–2005

Okrem objektívnych časových a kapacitných príčin bola zásadným brzdiacim elementom relatívne silná rezistencia voči reforme vnútri sektora.

Zajac a Pažitný (2002) konštatovali, že vonkajší dlh systému voči dodávateľom dosahoval takmer 30 mld. korún, pričom vnútorný (t.j. napr. morálne opotrebenie techniky, zariadení a budov) presahoval 50 mld. korún. V rezorte dominovala okrem neustáleho zadlžovania i nízka efektívnosť využívania zdrojov, ďalej tzv. mäkké rozpočtové obmedzenia, slabá výkonnosť systému, ktorá sa odzrkadľovala i na relatívne horších výsledkoch slovenského zdravotníctva v oblasti zdravotného stavu obyvateľstva pri európskom porovnaní. Slovenské zdravotníctvo bolo verejnosťou vnímané ako jedna z najproblémovejších oblastí a ako odvetvie s najvyššou mierou korupcie v spoločnosti. Pažitný a Zajac (2001) odhadovali výšku úplatkov v zdravotníctve, tzv. neformálne platby, na úrovni 12 mld. korún. Preto ani niet divu, že občania Slovenska boli spomedzi okolitých krajín najmenej spokojní s fungovaním zdravotníctva vo svojej vlastnej krajine. (viac…)

a po takmer troch týždňoch som opäť ožil. Nevyliezol som síce z hrobky, ako Ježiš pred cca dvetisíc rokmi, ale z postele, kde ma sklátila chrípka. Dobré s nami a zlé preč. Pomohlo mi zopár paralenov, kilá pomarančov a hektolitre čaju. Ako som po troche ožíval, viac a viac som sledoval naozaj hektické chvíle na Slovenskej politickej scéne. Zapovedal som sa, že nebudem na všetok ten cirkus reagovať, ale aspoň môj názor v hrubých rysoch:

Hystéria Matoviča, Sulíka, Galku, Kollára, Nicholsonovej a celého spolku dosahuje vrchol. Doslova sa trasú, aby sa im podarilo opäť sa dostať k válovu. Vedia, že toto začína byť ich posledná šanca. Jediný, kto sa postupne ukľudnil, je Kiska. Zvíťazila u neho vypočítavosť nad pomstychtivosťou (má čo Ficovi vracať, vytiahnuté volebné, daňové a pozemkové podvody sú ešte stále čerstvou ranou). Predčasné voľby mu vôbec nevyhovujú. Jeho Progresívne Slovensko je totiž ešte len v rozbehu, potrebuje viac času na politický marketing a rýchlymi voľbami by zrejme viac stratil, ako získal. Nemôže si dovoliť premrhať prvotný náboj.

(viac…)

27.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve

 

   Už v roku 2001 som intuitívne tušil, že so slovenským zdravotníctvom nie je niečo v poriadku. A bolo to len dva roky pred spustením veľkej reformy iniciovanej ministrom Zajacom. Reforma bola nutná, pretože v zdravotníctve sa strácali nepredstaviteľné finančné prostriedky. Nasledujúce citácie sú z článku Reformné procesy v zdravotníctve – obdobie rokov 200-2012 od Dušana Zachara z Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO, a priblížia čitateľovi pomerne podrobne, čo sa za toto obdobie v slovenskom zdravotníctve udialo. Na konci každého obdobia sa pokúsim pridať aj môj pohľad na problematiku. (viac…)

26.časť Sociopatickí paraziti v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

 

   Nepríjemná kauza sa ale nevyhla ani samotnej Slovenskej lekárskej komore (SLK). Tá v roku 2005 založila akciovú spoločnosť Lekár a.s., ktorá mala slúžiť najmä na pokrytie nákladov spojených s povinným vzdelávaním lekárov. Spoločnosť fungovala efektívne až do nedávna, keď pod tlakom prezidenta SLK Mariana Kollára odstúpil z funkcie riaditeľa akciovej spoločnosti Viktor Dobiš. Nový riaditeľ Jozef Ňaňo sa vo funkcii dlho neohrial, sám dal výpoveď. Na odporúčanie Mariana Kollára na jeho miesto od 1.2.2017 zasadol bez výberového konania Martin Lászlo. Predsedníčkou predstavenstva spoločnosti Lekár sa stala MUDr. Perichtová. V júni 2017 sa ale zistilo, že na účte spoločnosti nie sú žiadne financie. Martin Lászlo tých pár mesiacov nezaháľal, a 126 417 eur previedol na zahraničné účty. Z toho vrátil 9 930 eur, takže finančná škoda bola 116 486 eur. Po Lázslovom odchode sa novou predsedníčkou spoločnosti stala Zuzana Dolínková, žena spriaznená s Marianom Kollárom. Marian Kollár sa k celej kauze vyjadril v tom zmysle, že Lászla osobne nepoznal, ale odporučil mu ho Martin Pechovský, ktorý v tej dobe oslovil SLK s iniciatívou vývoja ambulantného softvéru. (viac…)

25.časť Sociopatickí paraziti v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

 

   Celý uplynulý rok sa poslanci dohadovali o zavedení poplatkov v zdravotníctve. Najprv to mali byť podľa Druckera poplatky za doplnkové ordinačné hodiny s maximálnou sadzbou v rozmedzí od 30 do 50 eur. V októbri 2017 na návrh poslanca Tibora Bastrnáka (Most-Híd) poslanci rokovali o poplatku za prednostné ošetrenie vo výške 10 eur u lekárov špecialistov. Poslanci návrh nepodporili. V novembri 2017 pokračovali rokovania parlamentného výboru pre zdravotníctvo o poplatku, teraz opäť toho, ktorý navrhoval predtým minister Drucker. Koalícia pripravila nové pozmeňovacie návrhy, no opoziční poslanci nemali čas sa na ne pripraviť. Ako obvykle, ak treba presadiť nepopulárne opatrenia, robí sa to narýchlo, aby nesúhlasné hlasy nestačili ani zareagovať. Atmosféra hustne, kosť je už ohlodaná a tak treba už neviem koľký krát na úkor občanov zaplátať diery v rozpočte. A zdravotníctvo je naozaj super čierna diera, v ktorej sa stratí akákoľvek energia a akékoľvek prostriedky. Nepustí von takmer nič. Nakoniec poslanci schválili doplnkové ordinačné hodiny, za ktoré by mal pacient platiť maximálny poplatok 30 eur. (viac…)

24.časť Sociopatickí paraziti v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

 

   V januári 2018 začalo vyjednávanie medzi VšZP a Slovenskou komorou ortopedických technikov o cenách ortopedických pomôcok vyrobených na mieru. Viceprezidentka komory Andrea Černá tvrdí, že poisťovňa pripravuje zníženie cien týchto ortopedických pomôcok a vzniknutý rozdiel prenesie na pacientov. Poisťovňa sa bráni, že toto tvrdenie je nepravdivé. Podľa hovorkyne VšZP Zuzany Eliášovej „VšZP nikdy nebude navrhovať takéto bláznivé zvyšovanie doplatkov. Vnímame to iba ako snahu prekryť škandál s podvodmi na ortopedických pomôckach, na ktoré upozornila práve VšZP“. VšZP tvrdí, že ortopedickí technici klamú, Andrea Černá tvrdí, že klame poisťovňa , pretože podľa nej VšZP ponúkla nevýhodné zmluvy dvadsiatim siedmim poskytovateľom ortopedických pomôcok, zatiaľ čo dvom poskytovateľom podpísala zmluvy s pôvodnými cenami až do septembra 2018, čo považuje Andrea Černá za porušenie zákona o ochrane hospodárskej súťaže. (viac…)

23.časť Sociopatickí paraziti v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

 

   Minister Drucker vie ako na to. V najhorších časoch, keď najväčšia zdravotná poisťovňa pred dvoma rokmi šla do straty 280 miliónov eur, tak dráždi hladných psov, ktorým sa z ohlodanej kosti ujde čoraz menej. Okresáva výdavky, kde sa len dá a popudzuje všetkých proti všetkým. Pacientov, lekárov, lekárnikov, poisťovne, zdravotné sestry, ortopedických technikov. Každý si môže vybrať svojho nepriateľa…Spokojný je azda iba riaditeľ VšZP Miroslav Kočan. VšZP bola na konci roku 2017 zisková, odmeny boli „zaslúžené“. A Drucker ide ešte ďalej, keď plánuje dofinancovať VšZP z daní občanov sumou 45 miliónov eur. S tým ale nesúhlasia súkromné zdravotné poisťovne Dôvera a Union, ktoré už uspeli na Súdnom dvore v Luxemburgu, ktorý sa zaoberal neoprávnenou pomocou Všeobecnej zdravotnej poisťovni a Spoločnej zdravotnej poisťovni zo strany štátu vo výške 170 miliónov eur. (viac…)

Môj život s myopatiou (18.časť)


Úradník opäť víťazí IV.

   Konanie teda Sociálna poisťovňa odročila do doby, kedy budú realizované plánované vyšetrenia. Vyšetrenia, ku ktorým Sociálnu poisťovňu vyzval Krajský súd v Trenčíne (mal byť prítomný prísediaci lekár neurológ) a ku ktorým sa Sociálna poisťovňa zaviazala, ešte vo väčšom rozsahu (moja hospitalizácia na vyššom neurologickom pracovisku). Ale to čo vyzeralo na začiatku sľubne, sa obrátilo na kolotoč výhovoriek a prekážok zo strany Sociálnej poisťovne. Na poslednom konaní Sociálnej poisťovne v Trenčíne 14.5.2014 ma úradník Tačovský presvedčil, aby som si hospitalizáciu na vyššom neurologickom pracovisku vybavil sám, a to tak, že mi žiadanku vypíše môj ošetrujúci neurológ. Nepozdávalo sa mi to; môj názor bol, aj na základe rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, že dokazovanie má vykonať Sociálna poisťovňa, a teda aj vykonať všetky potrebné kroky. A navyše, v tej dobe, keďže MUDr. Perichtová ma svojvoľne vyradila z dispenzarizácie, k žiadnemu neurológovi som nechodil. Takže bolo treba si neurológa nájsť. Felčiara Ježíka som vylúčil z okruhu môjho záujmu, ostávala len neurologička Kalauschová v Ilave. Po telefonickom kontakte, v ktorom pani doktorka nebola dva krát ústretová, mi poskytla termín vyšetrenia. Pokiaľ sa dobre pamätám, vyšetrenie malo byť niekedy v júni alebo júli 2014, záznamy o tom nemám, pretože… (viac…)

Už niekoľko mesiacov si ohrýzam nechty. Nie že by som nemal čo robiť, to sa nedá povedať. Po približne 35 rokoch manželstva mi polovička neodpustí ani „Ň“. Poznáte to – neustály kolotoč už od rána. Vyvenčiť psa, vyniesť smeti ak sú nachystané. Ak nie sú nachystané, vyniesť ich aj tak, kvôli pokoju v rodine. Pobehať po obchodoch, pozháňať všetko podľa inštrukcií na lístku. Neviem ako to drahá robí, ale vždy so stopercentnou istotou vie, kde sa čo oplatí nakúpiť. Sama nemá na nákupy veľa času, lebo jej práca je celodenná a tak bremeno zostáva len a len na mne. Na čerstvom, niekoľkomesačnom dôchodcovi. Musím sa priznať že na termín určený zákonom a sociálnou poisťovňou som ešte nedosiahol. Ruplo mi ale zdravie a využil som možnosť ísť na predčasný. Smrdieť na čiastočnom dôchodku bez perspektívy rozumného zamestnania sa mi nechcelo. Táto možnosť mi jednoducho v tom momente, keď som sa rozhodoval, prišla ako tá najlepšia.

Čo už.

(viac…)

22.časť Sociopatickí paraziti v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

 

   Zatiaľ čo vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni si štedro nadeľovali odmeny, ostatní účastníci v zdravotníctve sa začali o zostávajúce financie a výhody ruvať ako besné psy. Nemocničným aj ambulantným lekárom začína zvoniť na horšie časy. Už o 23 miliónov eur prišli vďaka úspornému plánu, keď im VšZP prišla na fiktívne výkony. Na lekárov ale začal tlačiť aj minister zdravotníctva Drucker, keď v októbri 2017 navrhoval, aby praktickí lekári ordinovali minimálne 30 hodín týždenne. Lekárom sa to, ako inak, nepáčilo. Proti návrhu sa spojili Slovenská lekárska komora na čele s Mariánom Kollárom (ktorý tak srdnato vybojoval v roku 2011 štátnym lekárom zvýšenie platov) s Asociáciou súkromných lekárov a Slovenskou spoločnosťou všeobecného praktického lekárstva. Podľa poslancov zdravotného parlamentného výboru by mali ordinovať týždenne minimálne 35 hodín, špecialisti dokonca 40 hodín. Lekári sa bránia proti takému „neľudskému otročeniu“. Ako sa vyjadril jeden z nich, Peter Pekarovič, „nezaslúžia si skapať v ambulanciách“. Pretože majú okrem ambulancie aj ďalšie povinnosti, museli by vraj pracovať 9-10 hodín denne. No vitajte páni lekári v kapitalizme. Síce dosť neskoro, ale predsa začínate na vlastnej koži pociťovať, čo je pracovať v trhovom hospodárstve. Ostatní „smrteľníci“ na Slovensku takto pracujú už tretie desaťročie a tiež nedostávajú za odpracované hodiny adekvátnu mzdu, na rozdiel od lekárov, ktorí majú rast miezd zaručený v zákone takým tempom, ako rastie priemerná mzda. Majú snáď takéto privilégiá okrem lekárov pracovníci v iných odvetviach? (viac…)

21.časť Sociopatickí paraziti v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

 

   Aby toho nebolo málo, v októbri 2017 si vedenie VšZP udelilo odmeny vo výške 25 tisíc eur. Odmeny sa ušli aj bývalému predstavenstvu, ktoré priviedlo poisťovňu do krachu.

pre súčasné predstavenstvo (za obdobie 17. 5. 2016 – 31. 12. 2016)

* Miroslav Kočan, predseda – 9 113,11 eura
* Milan Horváth, podpredseda – 7 974,25 eura
* Michal Ďuriš, člen – 6 834,27 eura
* Tibor Papp, člen – 559,70 eura (do funkcie nastúpil 13. 12. 2016)

pre bývalé predstavenstvo (za obdobie 1. 1. 2016 – 16. 5. 2016)

* Miroslav Vaďura, predseda – 4 777,40 eura
* Antónia Borovková, členka – 3 583,05 eura
* Vieroslava Králičková, členka – 3 583,05 eura (viac…)

20.časť Sociopatickí paraziti v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

 

   V júni 2017 boli už známe prvé výsledky ozdravného plánu. Opäť Miroslav Kočan dodal, že sa im podaril stlmiť rast nákladov bez toho, aby sa opatrenia dotkli pacientov. Tak sa pozrime, na čom VšZP ušetrila:

* náklady na lieky na výnimku – 1,8 milióna eur
* centrálny nákup liekov – 6,4 milióna eur
* špeciálny zdravotnícky materiál – 4,1 milióna eur
* zdravotnícke pomôcky – 1,08 milióna eur
* odzmluvnenie zdravotníckych zariadení a eliminácia súbehu praxí – 2,4 milióna eur
* zníženie cien CT a MR vyšetrení o 10 až 20 percent – 3,7 milióna eur
* revízna činnosť prostredníctvom priamych aj nepriamych kontrol u lekárov a v informačnom systéme – 23,08 milióna eur (viac…)