Témy

Všetky články z tohto webu, témy NÁZORY, REPORTYV MESTE A OKOLÍ
a články všetkých autorov v BLOGOVISKU.

Druhá séria – 60 fotografií z osláv 1. Mája a výročia vstupu do EU z námestia Matice slovenskej v Dubnici nad Váhom:

« 1 z 5 »

Prvá séria – 60 fotografií z osláv 1. Mája a výročia vstupu do EU z námestia Matice slovenskej v Dubnici nad Váhom:

« 1 z 5 »

Hrad týčiaci sa nad Považskou Bystricou sa určite oplatí navštíviť. Možno Vás motivuje 82 obrázkov z môjho výletu 🙂

« 1 z 7 »

Pokračovanie, 76 fotografií zo stavania májom v Prejte a v Dubnici nad Váhom a z osláv oslobodenia mesta Dubnica nad Váhom:

« 1 z 7 »

35.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

 

Radičovej vláda čiastočne odstránila diskriminačné opatrenia voči neštátnym poskytovateľom zdravotnej starostlivosti prijatím nariadenia o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov, ktoré zrušilo menný zoznam nemocníc, teda tzv. koncovú sieť obsahujúcu všetky štátne zariadenia (plus Onkologický ústav sv. Alžbety), s ktorými museli zdravotné poisťovne uzavrieť zmluvy, čo obmedzovalo ich zmluvnú voľnosť a selektívny kontrakting, a novým definovaním pevnej siete prispelo k väčšej rovnoprávnosti poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti bez ohľadu na to, či sú štátne alebo nie. (viac…)

Séria prvých 60 fotografií zo stavania májom v Prejte a v Dubnici nad Váhom a z osláv oslobodenia mesta Dubnica nad Váhom:

« 1 z 5 »

34.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

 

Radičovej vláda si dala za cieľ dokončiť transformáciu štátnych nemocníc na akciové spoločnosti a v zákone stanovila termín na jej dokončenie do konca roku 2011, v odôvodnených prípadoch sa tento termín mohol posunúť o pol roka. Cieľom transformácie malo byť zavedenie prísnejších a transparentnejších pravidiel pri riadení a hospodárení štátnych nemocníc, čo im malo pomôcť aj pri zvyšovaní efektívnosti. Lekárske odbory, ako aj politická opozícia kritizovali tento proces a boli proti nemu. Obávali sa, že po transformácii budú tieto zariadenia privatizované, čo však aj Radičovej vláda vehementne odmietala. Nakoniec vláda preklasifikovala Ficovu návratnú štátnu výpomoc vo výške 130 mil. EUR na nenávratnú a ešte k tomu schválila 350 mil. EUR na ďalšie oddlženie štátnych nemocníc. Po páde vlády na jeseň 2011 a po prevzatí viacerých vládnych kompetencií v zásadných hospodárskych a sociálnych otázkach prezidentom SR, tento aj pod tlakom protestujúcich lekárov pozastavil transformáciu nemocníc. Protestujúcim lekárom to však nestačilo a žiadali zrušiť transformáciu nemocníc aj legislatívne, čo sa im nakoniec i podarilo. (viac…)

115 obrázkov z tradičného „pálenie Ďura Nad tehelňu“ v Dubnici nad Váhom.

« 1 z 10 »

33.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

 

Výdavky na lieky dosahujú v SR takmer tretinu celkových výdavkov v zdravotníctve a vyše 2 % HDP. V medzinárodnom porovnaní obsadzuje Slovensko pri oboch týchto parametroch najvrchnejšie priečky.

Hoci je referencovanie cien liekov známe v slovenskej legislatíve už od roku 2000, v dnešnej podobe od roku 2008, dôkladne sa začalo uplatňovať až kategorizáciou liekov platnou od apríla 2009, k čomu výrazne dopomohli odborníci z Ministerstva financií (MF) SR. Slovensko bolo jednou z prvých európskych krajín, ktoré zaviedli referencovanie cien liekov do praxe. Ako referenčná hodnota pre určovanie maximálnych cien liekov bola stanovená priemerná cenová úroveň 6 najlacnejších krajín EÚ. MF SR v spolupráci s MZ SR najprv pripravilo analýzu cien liekov registrovaných v SR a zverejnilo na internete, ktoré lieky ktorých výrobcov prekračovali referenčnú hodnotu (tzn. maximálne prípustnú cenu). Ukázalo sa, že lieky boli predražené v priemere asi o 10 %, pričom najviac predražené boli originálne lieky chránené patentom, najmä drahé lieky na liečbu onkologických ochorení a autoimunitných porúch. Predražená bola tiež väčšina liekov z prvej stovky podľa spotreby. (viac…)

PLOGGING – nový škandinávsky trend, ktorý spája beh, drepy a ekológiu. Ide o tradičný beh, pri ktorom sa však človek zastavuje, aby pozdĺž trasy svojho behu zbieral aj odpadky. Champion Club nám v nedeľu 21.4.2018 v praxi ukázal, ako to má vyzerať. V okolí Ostrého vrchu a na Studničke v spolupráci s TSM Dubnica nad Váhom s.r.o. spravili opäť niečo užitočné nie len pre seba, ale pre nás všetkých….

« 1 z 5 »

32.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

 

Vláda prijala v októbri 2007 novelu nariadenia, ktorou sa stanovila v rámci verejnej minimálnej siete poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti tzv. koncová sieť, teda menný zoznam nemocníc, ktoré sú podľa vlády nevyhnutné pre stále, plynulé a odborné zabezpečenie neodkladnej zdravotnej starostlivosti aj v mimoriadnych situáciách. Do zoznamu sa však dostali výlučne zdravotnícke zariadenia (v počte 34; neskôr bol zoznam rozšírený na 39 zariadení) v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu. Koncová sieť teda neobsahovala žiadne neštátne zariadenia. S nemocnicami v minimálnej sieti museli zdravotné poisťovne uzavrieť zmluvy o úhrade poskytnutej zdravotnej starostlivosti, pri ostatných zariadeniach takúto povinnosť nemali. Kritizovaný bol najmä selektívny prístup k poskytovateľom na základe ich vlastníckej štruktúry a privilegovanie štátnych nemocníc, čo im zabezpečilo ochranu pred neštátnou konkurenciou. (viac…)

fotoreport zo zápasu Zboru väzenskej a justičnej stráže, proti Hasičskému a záchrannému zboru v Dubnici nad Váhom 18.4.2018:

« 1 z 5 »

31.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

 

So značnou nedôverou a nevôľou prijímali reformu zdravotníctva i mnohí zdravotníci, ktorí sa báli straty svojich istôt, ktoré však boli systémovo neudržateľné. Vtedajší generálny sekretár Slovenskej lekárskej komory Eduard Kováč (2006) nazýval reformu zdravotníctva reálnym problémom. Občania podľa neho platili viac a dostávali menej a zdravotníci dostávali menej a museli vykonať viac. Bol tiež názoru, že pôvodné strategické zámery reformy zdravotníctva sa nenaplnili a reformátori nevnímali realitu, pričom ani reformná legislatíva nebola profesionálne zvládnutá. (viac…)

30.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

 

Po uskutočnení stabilizačných opatrení zo začiatku funkčného obdobia druhej Dzurindovej vlády (viď napr. zavedenie paušálnych poplatkov) prišli na rad systémové a sieťové opatrenia, ktoré boli jadrom reformy zdravotníctva. Šesticu reformných zdravotníckych zákonov schválili poslanci parlamentu napriek nesúhlasu prezidenta SR Ivana Gašparoviča napokon definitívne v októbri 2004 s účinnosťou od 1. januára 2005. (viac…)

29.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

 

Prvá a druhá Dzurindova vláda

Prvými krokmi, ktoré spustili lavínovité zadlžovanie zdravotníctva, boli zvýšenia miezd v rezorte v rokoch 1996, 1997 a 2001, ktoré neboli kompenzované nárastom príjmov prostredníctvom poistného systému. Karpiš (2006) hovorí, že hlavnou snahou vládnych krokov v zdravotníctve pred rokom 2002 bolo oddlženie systému. Pre jeho zlé nastavenie, ktoré nemotivovalo k efektívnemu správaniu a zároveň garantovalo neobmedzenú spotrebu, sa to však podľa neho ani napriek použitiu jednorazových príjmov z privatizácie či zvyšovaniu príjmov prostredníctvom rastu zdravotných odvodov nedarilo. V rokoch 2000-2002 sa na oddlženie zdravotníctva použilo 9,64 mld. Sk, z toho 6,04 mld. Sk pochádzalo z neopakovateľných zdrojov z privatizácie Slovenských telekomunikácií. Oddlžovalo sa jednak priamo použitím privatizačných príjmov, jednak poskytovaním návratnej finančnej výpomoci. (viac…)

Po desiatich dňoch, čo som napísal svoj druhý príspevok /Tak som sa konečne prebral/ do svojho blogu, sa môžem hrdo a veselo usmievať. Stalo sa presne to, čo som predpokladal. Kiska sa nepostavil za predčasné voľby a všetko sa vrátilo späť, takmer do starých koľají. A tanečky okolo neuznania prvého Pellegríniho návrhu (zloženia novej vlády), boli iba zastieracím manévrom: aby Kiska nevypadal moc blbo, aby ukázal že „má tu moc“. A aj preto, že súhlasiť hneď s prvým návrhom, by bolo moc okaté.

Mám v hlave veľa tém

a pôvodne som chcel písať o Škripaľovi a hystérií s odvolávaním Ruských diplomatov. Celý deň ale premýšľam nad tým, že začnem písať o niečom, čo sa nás Dubničanov omnoho viac dotýka (bližšia košeľa ako kabát) a možno aj omnoho viac zaujíma. Podnet k tomu mi dalo už druhé číslo magazínu MONITOR v poštovej schránke, ktorý vydáva nový kandidát na primátora p. Robert Rafaj. Priznám sa že toho pána vôbec nepoznám. Na rozdiel od prvého kandidáta (podľa poradia ako sa prihlásili ku kandidatúre) p. Emila Suchánka, s ktorým sa poznáme, už dlhé roky. Práve preto som sa rozhodol venovať naozaj podrobne a zodpovedne tejto téme. Veď ako si volič môže naozaj vybrať, komu dá svoj hlas, ak o kandidátoch nič nevie? Z toho čo sami o sebe napíšu? Ak máte čo len štipku kritického myslenia a zdravého sedliackeho rozumu, tak sa s takýmito informáciami neuspokojíte a neprikladáte im veľkú váhu – môžu byť vrcholne neobjektívne, alebo pomerne bezcenné (iba politický marketing). 😉

(viac…)

Za veselej, vyspievanej, vytancovanej a vyhranej podpory detí z Dubnických MŠ a ZUŠ sme v našom  meste privítali jar – vyniesli sme Morenu,  ktorej mal už každý iste dosť 😉
90 fotografií z milej, každoročnej akcie vo fotogalérií:

« 1 z 8 »

« 1 z 4 »

28.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

 

* Obdobie (“Zajacovej”) reformy – roky 2003–2005

Okrem objektívnych časových a kapacitných príčin bola zásadným brzdiacim elementom relatívne silná rezistencia voči reforme vnútri sektora.

Zajac a Pažitný (2002) konštatovali, že vonkajší dlh systému voči dodávateľom dosahoval takmer 30 mld. korún, pričom vnútorný (t.j. napr. morálne opotrebenie techniky, zariadení a budov) presahoval 50 mld. korún. V rezorte dominovala okrem neustáleho zadlžovania i nízka efektívnosť využívania zdrojov, ďalej tzv. mäkké rozpočtové obmedzenia, slabá výkonnosť systému, ktorá sa odzrkadľovala i na relatívne horších výsledkoch slovenského zdravotníctva v oblasti zdravotného stavu obyvateľstva pri európskom porovnaní. Slovenské zdravotníctvo bolo verejnosťou vnímané ako jedna z najproblémovejších oblastí a ako odvetvie s najvyššou mierou korupcie v spoločnosti. Pažitný a Zajac (2001) odhadovali výšku úplatkov v zdravotníctve, tzv. neformálne platby, na úrovni 12 mld. korún. Preto ani niet divu, že občania Slovenska boli spomedzi okolitých krajín najmenej spokojní s fungovaním zdravotníctva vo svojej vlastnej krajine. (viac…)

a po takmer troch týždňoch som opäť ožil. Nevyliezol som síce z hrobky, ako Ježiš pred cca dvetisíc rokmi, ale z postele, kde ma sklátila chrípka. Dobré s nami a zlé preč. Pomohlo mi zopár paralenov, kilá pomarančov a hektolitre čaju. Ako som po troche ožíval, viac a viac som sledoval naozaj hektické chvíle na Slovenskej politickej scéne. Zapovedal som sa, že nebudem na všetok ten cirkus reagovať, ale aspoň môj názor v hrubých rysoch:

Hystéria Matoviča, Sulíka, Galku, Kollára, Nicholsonovej a celého spolku dosahuje vrchol. Doslova sa trasú, aby sa im podarilo opäť sa dostať k válovu. Vedia, že toto začína byť ich posledná šanca. Jediný, kto sa postupne ukľudnil, je Kiska. Zvíťazila u neho vypočítavosť nad pomstychtivosťou (má čo Ficovi vracať, vytiahnuté volebné, daňové a pozemkové podvody sú ešte stále čerstvou ranou). Predčasné voľby mu vôbec nevyhovujú. Jeho Progresívne Slovensko je totiž ešte len v rozbehu, potrebuje viac času na politický marketing a rýchlymi voľbami by zrejme viac stratil, ako získal. Nemôže si dovoliť premrhať prvotný náboj.

(viac…)

Loading...