názory

Veľmi často narážam na facebooku na hlúposti a veľmi často ide o neobjektívny a značne jednostranný uhol pohľadu. Často tieto hlúposti iba svedčia o tom, že ich „majiteľ“ je produktom novej doby. Bohužiaľ, veľmi často tieto hlúposti sú urážkou, či hrubým osočovaním niekoho, kto si to vôbec nezaslúži.

Niekedy iba smutne vzdychnem že autor nedokáže popremýšľať. Niekedy aj na FB zareagujem a dosť často sa stáva že potom je inkriminovaný príspevok vymazaný…

Tentokrát ide o fotku zdravotného strediska zo zadnej strany (od domova dôchodcov – viď. printscreen) a „anonymný autor hlúposti“ (Lulo Len Lu) pod fotografiu napísal (citát): Takéto blbosti stále zdieľate …Ale to že je pred poliklinikou ľad na chodníku a vlastne po celej Dca to vas nezaujíma.. (pozn. autora – komentár bol po cca hodine vymazaný)

Zobral som si foťák a šiel sa teda pozrieť. Strana pred zdravotným strediskom je v takom stave ako aj tá zadná – na fotografií. Nie že by sa na nej nenachádzali zvyšky ľadu (utlačeného snehu). Pri teplotách pod -20°C  (v noci) a pri denných teplotách nevystupujúcich nad -5°C sa ale nie je čomu čudovať. Evidentne je ale komunikácia pred zdravotným strediskom ošetrená tak, ako má byť, odhrnutá a s posypom kamennej drte. Čo by ešte autor komentáru chcel?! riložené fotografie dokumentujú stav:

Email this to someonePrint this pageShare on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+

Jeden by si myslel že ak už bude ležať na cintoríne, dočká sa pokoja. Ale ani toto pietne miesto nezaručuje to že ho budete mať a na miesto Vášho posledného odpočinku prídu živí iba s patričnou úctou a pietou….

Stačí mať na náhrobnom kameni vytesané meno niekoho ešte na tomto svete ktorému sa chce niekto pomstiť a dôvod na porušenie trestného zákona – v tomto prípade sa totiž nejedná o prečin, ale o trestný čin – je tu.
2016_05_09-DSC_7955Dôvodom na zhanobenie miesta posledného odpočinku by však nemal byť žiaden spor, ani rodinný, majetkový, či osobná nevraživosť. Bohu žiaľ na cintoríne v Dubnici nad Váhom toto pravidlo neplatilo. Niekto nezvládajúci svoje emócie sa vyvŕšil údermi kladiva (?) do nápisu na  náhrobnom kameni. Mlátiť do mena živého a kusu mramoru zrejme nestačilo uspokojiť chorú myseľ a na dôvažok musela dotyčná osoba celý hrob ešte popolievať farbou.

Ľudia sme rôzni a nech už bol dôvod akýkoľvek, miesto posledného odpočinku a ani ostatní príbuzní si takýto vandalizmus nezaslúžili ..

Email this to someonePrint this pageShare on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+

Sme obeťami totálnej cenzúry a demagógie horšej ako za socializmu. Sú veci ktoré „môžeme vedieť“ a sú veci ktoré majú byť pred nami skryté. Ako príklad uvediem správy v denníku Pravda. Dnes ráno som si otvoril ich webnoviny a udrela mi na titulke do očí správa:

Nadpis:
Moskovská konferncia: revolúcia ako zdroj terorizmu
Text správy:
Korene terorizmu treba hľadať v prozápadných „farebných“ revolúciách. K takémuto záveru dospela Moskovská bezpečnostná konferencia .. (fakty na priloženom printscreene, klikni pre zobrazenie v plnej veľkosti)
korene-terorizmu_01
(viac…)

Email this to someonePrint this pageShare on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+

Začiatok marca 2013 znamenal pre časť mesta za železničnou traťou radikálnu zmenu v zaužívaných dopravných zvyklostiach. Chlieb sa ale lámal a stavebný projekt schvaľoval v rokoch 2002 – 2004. To bol čas keď mali byť vtedajším primátorom, zainteresovanými odbormi MsÚ a poslancami za mestskú časť aktivizovaní všetci obyvatelia spoza trate a váhou svojej jednoty mohli tlačiť na zmenu projektu, ktorá by im priniesla podstatne menšie komplikácie.
Revitalizácia železničného koridoru totiž prerušila tradičné spojenie tejto časti mesta – priecestie pri Šanghaji. Chodci a cyklisti mohli počas stavebných prác využívať dočasný železničný prechod vybudovaný z druhej strany potoka Dubnička a kompletná automobilová doprava bola odkázaná na železničný nadjazd pri zimnom štadióne.

Dnes sú ľudia z MČ Za traťou značne rozčarovaní zo súčasnej situácie. Z časti oprávnene, z časti aj vlastnou vinou vďaka nečinnosti a slabej aktivite v časoch keď bolo treba, ale z časti aj neoprávnene. Tŕňom v oku je najmä podchod v mieste bývalého žel. prejazdu. Sťažujú sa na nekultúrnosť spôsobenú nečistotou a vandalizmom. Na tom ako podchod vyzerá sú pritom podpísaní aj sami. Výchovou svojich potomkov ktorí ničia vlastné životné prostredie, keď nedokážu odolať pokušeniu „podpísať“ sa na čisté steny, či zasklenie podchodu. Rovnako neopodstatnené sú aj sťažnosti ktoré smerujú k platným stavebným normám, či riešeniu samotného podchodu. Veľkú animozitu medzi obyvateľmi mestskej časti Za traťou vyvoláva aj novo vzniknutá dopravná situácia, jej riešenie a s tým súvisiace javy – hustota dopravy, zvýšená prašnosť a hluk, či potencionálne nebezpečenstvo. Veľa ľudí sa snaží v diskusiách obhájiť svoje osobné záujmy aj na úkor racionality riešení. Veď z hľadiska bezpečnosti je jednosmerná premávka najlepším riešením.

Smutné je aj správanie sa niektorých jedincov či FB stránok, ktoré potrebujú vyrábať senzácie za každú cenu a opisujú podchod ako centrum všetkých hrôz, miesto neustáleho fyzického napádania a prepadávania prechádzajúcich občanov. Je škoda túto aktivitu aj komentovať. Veď do dnešného dňa nebol podľa vyjadrenia náčelníka MsP zaznamenaný, či nahlásený jediný incident v podchode ani u nich, ani u štátnej polícií. Iba niekto potrebuje „zbierať body“ vo svoj prospech vyvolávaním neistoty a napätia v občanoch mesta aj za cenu šírenia poplašných správ a hoaxov.

Viac fotiek z revitalizácie železničného koridoru v Dubnici nad Váhom a diania okolo bývalého prejazdu pri Šanghaji nájdete vo fotogalérií i-dca.

Email this to someonePrint this pageShare on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+

Dovolím si nadviazať na tému uja Karola – hlúposti na facebooku a pokračovať v nej. Prezeraním FB stránok sa mi zobrazila (vďaka olajkovaniu) fotografia semafóru na 105-bytovke s odtrhnutým krytom rozvodu el. energie v spodnej časti. Nevídali, poviete si, v Dubnici nad Váhom (a vlastne na celom Slovensku) nič zvláštne. Nejaký idiot opojený alkoholom opäť skúšal svoju fyzickú silu, pritom ale ukázal iba mentálnu slabotu.

Už som chcel odísť spod obrázku, len v poslednom momente ma upútali komentáre. To že admini konglomerátu FB stránok Dovidenia nad Váhom, Dubnica nad Váhom Dca (a podobne), čo sa zmôžu maximálne na vyrábanie pseudokáuz, hoaxov či falošných senzácií, teda okrem kradnutia fotografií a príspevkov na internete, či publikovania takmer pre nikoho zaujímavých jedálnych lístkov (dúfam že sa aspoň zadarmo najedia z toho čo zostane k záverečnej 😀 ) nezareagovali adekvátne, to sa nečudujem. Viac ma zarazil fakt, že sa niekto nad daným stavom rozčuľuje, niekto iný dokonca vie o ohrození zdravia, či života 5 dní !!! ale nikoho z nich nenapadne urobiť to čo zdravý rozum káže! Viesť (zbytočné) reči a nič nevykonať je predsa také Dubnické 😀

Tak som to urobil ja – vytočil som 159 a povedal o čo kráča. Zo strany mestskej polície mi bolo dokonca na záver telefonátu slušne poďakované že som im oznámil problém.

Nedalo mi a tak som sa obliekol a zobral fotoaparát, že sa idem pozrieť na miesto činu, ako si chalani z MsP poradia s problémom. Bohu žiaľ, bol som moc pomalý a naozaj vám neviem povedať kto tie kryty umiestnil opäť na stĺp a eliminoval tak hrozbu. Po cca 15 – 20 minútach lež som tam prišiel, už bolo všetko OK, tak ako vidíte na mojich obrázkoch. Zrejme tie kryty nasadili späť sami policajti. Nech je ako chce, v každom prípade im patrí veľké „ďakujeme“ za bleskovú reakciu …

Email this to someonePrint this pageShare on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+

Divné počasie tohtoročnej zimy spôsobuje aj nezvyklé správanie sa živej prírody. V minulosti sa dala viac menej presne predvídať migrácia našej najrozšírenejšej žaby – skokana hnedého (rana temporia). V súčastnosti určiť dobu migrácie a párenia je dosť obtiažne. Tento obyvateľ našich lesov síce žije na súši, kde obľubuje vlhké miesta, ale príchod skorej jari a ústup snehu vyvoláva v nich pud premiestniť sa k vodným tokom, kde sa rozmnožuje.
_DSC0766Aj v okolí Dubnice nad Váhom je viac miest, kde sa naše komunikácie pretínajú s migračnými trasami týchto bezbranných a užitočných tvorov. Jedna z najfrekventovanejších trás skokana je v Prejte – Vystrkove v lokalite rybníkov.

Poprosíme vás, pokiaľ prechádzate po cestách okolo vodných plôch, autom, či na bicykli, venujte trošku pozornosti ceste pred sebou, či práve váš smer nekoliduje s migráciou skokana hnedého na miesto jeho rozmnožovania a dajte mu šancu prežiť…

Email this to someonePrint this pageShare on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+

Sú ľudia, ktorých stretnete tisíc krát a nepamätáte si že ste ich stretli. A sú ľudia ktorých stretnete hoc len raz a pamätáte si ten moment a tých ľudí navždy. Robia nám život tak nejak veselším, krajším  a zaujímavejším.

Email this to someonePrint this pageShare on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+

2015_12_20_001Nadobudol som dojem, že internet spôsobuje presne opak toho, čo by mal – ľudia hlúpnu. Alebo mám tento dojem možno kvôli facebooku, ktorý umožňuje aby bolo najviac počuť tých, čo inak nemajú čo povedať a iba vykrikujú hlúposti do sveta. A podobní, ktorí nedokážu už ani tú hlúposť napísať sa k nim vždy s radosťou pridávajú. Buď jednoduchou vetou, rozviť ju by bol už pre nich evidentne problém, alebo aspoň lajknutím. Často to býva že čím väčšia hlúposť, tým viac lajkov sa nazbiera.  Druhou skupinou na facebooku sú ľudia, ktorí radi zneužívajú pre svoje zištné záujmy jednoduchosť týchto zhlúpnutých prispievateľov. O tom ale možno niekedy inokedy. Jednou z takýchto do neba volajúcich sprostostí je aj „kauza neukončeného chodníku“ pri Lídli. Presnejšie oproti Lídlu, pred Božou mukou. Ešte ani nebola ukončená práca a už bol nepochopený zámer podporený neschopnosťou aspoň trochu logicky myslieť  prezentovaný na pofidérnej facebookovej stránke „Dubnica nad Váhom Dca“. Bohu žiaľ, na rovnaký vlak naskočila aj moja obľúbená „Dobré ráno Dubnica“. Myslím si že tu jej administrátor ukázal svoju úbohosť tým, že aj keď vedel  o čo ide, neodolal pokušeniu ťažiť politické body.

Vrátim sa teraz od mojich subjektívnych pocitov k realite a skúsim popísať skutočný stav, tak ako ho poznám. Na tomto mieste ešte poďakujem adminovi že mi umožnil zverejniť svoj názor. Pod dotknutým príspevkom nemôžem, nakoľko ma administrátor už dávnejšie za pár mojich príspevkov ktoré mu nehrali do karát zablokoval. Zároveň adminovi tohto webu patrí naozaj srdečná vďaka aj za to že sa mi sám ponúkol – šiel spraviť fotografie na inkriminované miesto. A aj som rád že môžem svoj názor napísať tu a nie na facebooku a zverejniť bez toho aby ho niekto zmazal, lebo jemu nepasuje do politickej hry ktorú robí. Teraz k veci – p. Dagmar Vavrová poslala príspevok na FB s fotografiou, ktorej printscreen som zaradil k priloženým fotografiám od admina:

Tak k tomuto už naozaj niet čo dodať……Nový akože chodník !?

P. Vavrová, ste na omyle. To miesto nie je chodník ale ho vydláždilo mesto pre ľudí čo chodia navštevovať ten kríž. Desiatky tetičiek a ujčekov z priľahlého domova dôchodcov, z ul. Partizánskej a Horných Koloniek. Mohli ste si okrem fotenia z okna aj všimnúť, že tam chodia zapaľovať z príležitosti kresťanských sviatkov sviečky a dokonca som si pred časom všimol že sa tam večer modlia aj Ruženec – možno viete čo to je. To miesto bolo nedôstojne upravené na to, že sa tam naše mamy a babky schádzali. Predtým to bolo jedno veľké blato a kaluža vody keď pršalo. Patrí naozaj veľká vďaka mestskému úradu že miesto pred krížom dali do náležitého poriadku. Nejde o žiaden chodník. Ani o pokračovanie nejakého chodníku. Na vašej fotografií síce vidieť betónovú dlažbu, ktorú na vyšliapanú skratku cez trávnik položilo niekoľko ľudí z bytovky za parkoviskom aby nebehali po blate, ale naozaj sa nejedná o žiaden oficiálny chodník, na ktorý bolo vydané stavebné povolenie a je zanesený aj v mape. Ten chodník cez trávnik je miesto, aké sú v Dubnici nad Váhom Bohužiaľ všade a veľa, lebo sme lenivý a skracujeme si cestu kade tade. Nehľadíme že ničíme trávnik a výzor okolia. Načo by sme aj, stačí keď potom na facebooku budeme prehlasovať ako nám záleží na zeleni a na tom, ako naše mesto vyzerá.

slovo: ujo Karol foto: ROOT

A ešte jeden odkaz, už keď je na tom printscreene – p. Paksi, máte naozaj pravdu. Veď aj preto už nie ste poslancom MsZ a aj preto nikdy, aj napriek vašim ambíciám ktoré ste svojho času verejne prezentovali, nemôžete byť na mestskom úrade. Viem, vy ste abstinent.

Email this to someonePrint this pageShare on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+
2005_10_27_DSC_0040

jeseň 2005 na Dubnickej štrkovni

Typický jesenný deň. Zatiahnutá obloha, nejaké zrážky, skôr rosa z hmly a nízkej oblačnosti ako dážď. Všadeprítomná vlhkosť dáva vyniknúť jesenným farbám a vôňam. Ľudia väčšinou, pokiaľ nemusia ani nos nevystrčia von. Až na pár bláznov, ktorí majú radi tento čas, keď je kľud a ticho niekde vonku umocnené práve tou samotou. K tým bláznom sa pridávajú ešte rybári a poľovníci. Jednoducho jeseň je „ich čas“. Hoci nie som členom poľovného, ani rybárskeho spolku, vybral som sa von. Bol som rád že môžem spojiť príjemné s užitočným.
Cestou okolo jazier štrkovne som stretol aroganciu. Samozrejme, arogancia je vlastnosť a tú samú len tak nestretnete. Vždy ju sprevádza nejaký človek. Tento raz to bol rybár, ktorý si čas pri prútoch nahodených na kapra krátil umývaním auta, dva či tri metre od brehu vody. Spravil som záber, potom druhý a keďže ma stále nezbadal, tak som šiel k nemu. Keď ma zaregistroval a všimol si fotoaparát na krku, vyskočil ako postrelený srnec s krikom na mňa že čo tam robím a kto mi tam (na štrkovni) dovolil fotiť. Zrejme tušil, že ho môžem mať už vo fotoaparáte (tušil správne)…
Pokojným hlasom som sa mu snažil vysvetliť že nerobím nič zlé, neporušujem žiaden zákon a nekonám ani nič amorálne. Zrejme ani neregistroval čo vravím, len sa ma snažil presvedčiť že nemám právo tam fotiť. To som už nevydržal a spravil som ešte jednu fotku do tváre, čakajúc ako zareaguje. Samozrejme, nič dobré a pekné nepovedal. Kontroval som mu tým, že na rozdiel odo mňa, čo neporušujem zákon, on ich zrejme porušuje niekoľko. V prvom prípade umýva auto priamo na brehu vody a v druhom, to územie v ktorom ho umýva je vyhlásené ako chránená vtáčia rezervácia.

Pán (na fotke) spustil príval argumentov. Vraj som sprostý, hovno tomu rozumiem, on vraj už takto umýval auto aj pred policajtmi a tí mu nič nemohli, lebo aj vtedy, aj teraz nepoužíva žiaden saponát. Nehádal som sa viac s ním, nakoľko som si nebol istý čo k veci hovorí zákon. Ubezpečil som ho, že si doma vyhľadám príslušný paragraf a potom budeme vidieť, kto je (podľa jeho slov) blbec.
Najskôr citát zákona o vodách č. 364 z roku 2004, §77:

(1) Priestupku na úseku ochrany vôd, vodných tokov a vodných stavieb sa dopustí ten, kto (f) umýva motorové vozidlá a mechanizmy v povrchových vodách alebo v odkrytých podzemných vodách, alebo na miestach, z ktorých by uniknuté pohonné látky mohli vniknúť do povrchových vôd alebo do podzemných vôd.

Amen. Nikde v litere zákona nie je, či tým umývaním sa myslí iba čistou vodou nabranou zo štrkovne, alebo s použitím saponátu, či niečoho iného… To mi stačí. Hľadať zákon o ochrane prírody a s tým spojených činností vykonávaných v chránenom území ani nebudem.

Len je škoda, že dotyčný pán si neuvedomuje, čo činí, Iste budem za toho najväčšieho debila u neho a pritom ho ani nenapadne, že to je on, čo sa správa arogantne voči druhým a svojmu okoliu. Ako by sa mu páčilo, keby nabudúce, keď si príde oddýchnuť na ryby, na brehu stálo zopár stoviek áut z Dubnice, a s nevinným úsmevom v tvári by ich „čistou“ vodou majitelia umývali …

Email this to someonePrint this pageShare on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+

Andrej Mutňanský, alias Andew May je sprostý zlodej a klamár.
Podľa môjho názoru, vytvoreného na základe tejto skutočnosti to je aj obyčajný pozér a farizej. Inak sa totiž snaží pôsobiť navonok – aj ako “umelec” a inak sa v skutočnom živote správa. Neštíti sa okradnúť dokonca ani invalidného dôchodcu.

5.6.2015 sme v Dubnici oslavovali 55. výročie udelenia štatútu mesta a okrem iných sa tento pán vystupoval na námestí. Ako fotograf som zdokumentoval pre svoju fotogalériu celú akciu.

Pánovi Mutňanskému, alias Andrew May sa fotky páčili ( a zrejme aj páčia ) a veľmi sa snažil aby som mu fotky dal, vraj na uverejnenie do nejakého časopisu, kde bude článok o ňom. Odmietol som to s tým, že v žiadnom prípade neposkytnem fotky pre nejaký časopis zadarmo. Druhým krokom bolo, aby som mu teda fotky poskytol ( opäť zadarmo – ten pán asi vystupuje za fazuľky ) aspoň pre jeho FB stránky. Aj toto som odmietol s tým, že fotky môže ZADARMO iba ZDIEĽAŤ, všetko ako prebehlo v citácií našej komunikácie:


09-06-2015 07:58

Andrej Mutňanský

Dobrý deň prajem,

volám sa Andrej Mutňanský a v piatok som vystupoval v Dubnici na oslavách výročia mesta. Chcel som sa spýtať, bolo by možné aby ste mi fotky, na ktorých sme s kapelou poslali? Rád by som ich prezentoval na svojej fanúšikovskej stránke.Na stránke i – dubnica som si ich pozrel, avšak potreboval by som ich vo formáte jpeg a podobne. Dalo by sa prosím Vás?

09-06-2015 19:09
Andrej Mutňanský

Dobrý deň prajem,našli ste si prosím predchadzajucu spravu,ktorú som vám dnes písal? Rád by som na mojej stránke uviedol niektoré z Vašich fotiek,čo ste fotili v piatok.

09-06-2015 21:16
Juraj Zermegh

ozvem sa, momentálne som v časovom strese

09-06-2015 21:17
Andrej Mutňanský

Ďakujem

10-06-2015 20:49
Andrej Mutňanský

Ak sa dá,poslali by ste mi tie fotky prosím?zajtra je uzávierka jedneho čísla časopisu kde bude o mne rozhovor a chcel som tam jednu foto použiť.viem ze toho máte

10-06-2015 21:04
Juraj Zermegh

Sory, ale určite neposkytujem fotky do časopisov zadarmo. **********

10-06-2015 21:08
Andrej Mutňanský

Dobre,chapem J popravde som sa este nestretol s tym ale uplne v poriadku.a keby fotky nejdu do tlace poskytnete mi ich aspon na facebook stranku na zverejnenie?

10-06-2015 21:11
Juraj Zermegh

na FB stránke sa dajú fotky zdielať. Neviem kde ľudia berú v sebe tú myšlienku že sú fotky zadarmo.    **********
Tým som povedal všetko.

10-06-2015 21:17
Andrej Mutňanský

Pane,ja to chapem.fotky by som zdielal na svojej stranke s vašim podpisom.ja sam viem o com vravite,mna stoji singel klip plus studio minimalne 1500 e.a to je jedna skladba,ale ked ma niekto poprosi ci mu skladbu poslem tak mu poslem.a Ak sa nemylim,tak sa da Zdielat iba cela stranka,ze?

10-06-2015 21:19
Andrej Mutňanský

Aby ste si nemysleli,že vás chcem nejako nahnevat alebo podobne J

10-06-2015 21:25
Juraj Zermegh

nie . .len ti chcem vysvetliť situáciu .. **********

10-06-2015 21:28
Andrej Mutňanský

Ok ,ďakujem za spoluprácu.škoda že vaše fotky nebude môcť videt 4000 ľudí na mojej stránke…

10-06-2015 21:38
Juraj Zermegh

dobrý pokus 😉 Mne to nevadí 😀

Na túto konverzáciu nemôžete reagovať

– a tu ma Andrej Mutňanský zablokoval

Pán Andrej Mutňanský sa vynašiel. Zablokoval ma na FB, aby som nevidel (ďakujem kámošovi za upozornenie) čo urobil – že mi ukradol fotky z mojej fotogalérie, pozmenil a vytvoril monotonálnu koláž s tým že ju našiel a že ďakuje svojmu fanúšikovi. Tu je link na jeho zlodejinu a v prípade že by ju už zmazal, tak printscreeny zo zlodejiny ako obrázky:

A v tom (okrem tej krádeže) spočívajú tie klamstvá. Prvé v tom že tú koláž nikde nenašiel, ale vyrobil si ju sám ( alebo niekto tretí pre neho ) a druhé v tom že mi ďakuje (fanúšikovi) … určite nie som jeho fanúšik, neviem kde prišiel na takú hlúposť 😀 . Neznášam totiž sprostých zlodejov a podvodníkov …


Poprosím p. Mutňanského aby ma kontaktoval za účelom uhradenia môjho honoráru za neoprávnené použitie diela a jeho pozmeňovanie.

Poprosím zároveň každého, komu vadí takéto správanie ( najmä fotografov ) aby zdielali môj príspevok ( aj na FB ) – ono, keď tých zdieľaní bude zopár, aj mr. GOOGLE a iné prehľadávače si toho všimnú a budú vo svojich výsledkoch vyhľadávania ponúkať tento fakt – že je Andrej Mutňanský, alias Andew May sprostý zlodej a klamár.

J.Z.

Email this to someonePrint this pageShare on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+

Občas sa stáva že dochádza k nedorozumeniam ohľadne fotiek a fotografovania. Aj preto sem dávam výklad § 11 až § 13 Občianskeho zákonníka, ktorý pojednáva o tom kedy je možné, ako to nazval zákon “vyhotoviť obrazové snímky alebo podobizne” a použiť ich. Dúfam že to pomôže predísť mnohým nedorozumeniam. Všetko je v ľuďoch a v komunikácií medzi nimi.
Fotografovanie osôb
Zákon konkrétne upravuje, za akých podmienok je možné osoby fotografovať. Uvádza, že fotografie (zákon ich nazýva ako obrazové snímky alebo podobizne) týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.

Privolenie však nie je potrebné v prípade tzv. zákonných licencií:
1/ ak sa fotografie použijú na úradné účely na základe zákona (napr. v trestnom konaní na identifikáciu osoby, na evidenčné účely).
2/ Fotografie sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež:
· na vedecké účely
· na umelecké účely
· pre tlačové, filmové, rozhlasové, televízne a iné spravodajstvo

Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby. Podľa citovaných ustanovení teda pre legálne vytvorenie a použitie (napr. predaj alebo zverejnenie) fotografie si treba odpovedať na dve otázky:
a/ či dochádza vytvorením a použitím fotografie k zásahu do súkromia osoby,
b/ či je potrebné privolenie na vyhotovenie a použitie fotografie.

Zásah do súkromia
Základným kritériom pre posúdenie, či fotograf môže vyhotoviť fotografiu je, či jej vytvorením zasiahne do súkromia fotografovanej osoby. Hoci zákon presne nestanovuje, kedy už nejde o súkromie jednotlivých osôb, snažia sa o to súdy svojou rozhodovacou činnosťou (Ústavný súd Slovenskej republiky, Európsky súd pre ľudské práva).

Právo na rešpektovanie súkromného života sa automaticky redukuje v závislosti od toho, do akej miery jednotlivec sám dáva svoj súkromný život do kontaktu s verejným životom alebo do úzkeho spojenia s inými chránenými záujmami.

Osoby verejného záujmu
V praxi a právnej teórii došlo vývojom k vytvoreniu zvláštnej kategórie osôb verejného záujmu (politického, športového či kultúrneho života), u ktorých právo na ochranu súkromia ustupuje pred celospoločensky oprávneným záujmom na verejné informácie. Pri týchto osobách je potrebné najprv skúmať, či fotografia sa týka ich súkromných alebo verejných vecí.
Ak sa fotografia robí jednoznačne pri výkone verejnej funkcie alebo výkone verejných vecí, možno fotografovať bez obmedzenia (teda bez ohľadu na to, na aké účely sa fotografia vyhotovuje a bez privolenia). Súdy výslovne uvádzajú, že za súčasť základného práva na súkromie a ani prejav osobnej povahy nemožno u verejného činiteľa považovať výkon jeho
zákonom upravenej služobnej právomoci na verejnosti. Výkon verejných vecí teda nepodlieha ochrane súkromia a na fotografovanie v takom prípade nie je nikdy potrebné privolenie (napr. pri prejave politika, pri zákroku policajta, pri výkone práce moderátora, pri športovom výkone športovca na pretekoch, na verejnom zasadnutí obecného zastupiteľstva).

Príklad z praxe – Ústavný súd SR rozhodol o tom, že mestská polícia porušila ústavu, keď organizátorom petície zakázala fotografovať policajta pri výkone služobnej činnosti. Skupina občanov zorganizovala v Prešove pred Mestským úradom petíciu za vyvesenie tibetskej vlajky ako znaku solidarity s bojom Tibetu za nezávislosť. Proti umiestneniu stolíka s petičnými hárkami a zberu podpisov pred mestským úradom zasiahla mestská polícia. Požadovala od organizátorov povolenie na zabratie verejného priestranstva a žiadala ich, aby sa presunuli pred inú budovu. Pri komunikácii s mestskými policajtmi sa jeden z organizátorov pokúsil urobiť fotodokumentáciu, čo mu polícia zakázala. Organizátori sa so sťažnosťou obrátili na ústavný súd pre porušenie petičného práva a práva na informácie. Ústavný súd rozhodol, že postup polície bol v rozpore s ústavným právom na získavanie informácií. Ústavný súd zdôraznil, že každá osoba vystupujúca na verejnosti, teda aj policajt ako verejný činiteľ musí pri výkone svojej funkcie strpieť zvýšenú kontrolu verejnosti nad svojou činnosťou. Policajt sa pri výkone svojej funkcie nemôže obhajovať právom na ochranu súkromia.
Výnimkou je fotografovanie sudcov v súdnej sieni, kde na vytvorenie fotografie je potrebný súhlas sudcu.
Ak ide o osobu verejného záujmu, ale ide o výkon jej súkromných vecí, je posudzovanie oprávnenosti fotografovať ju, obtiažnejšie (napr. na prechádzke, pri kúpaní, pri večeri). Nie je totiž žiadnym zákonom alebo rozhodnutím presne stanovené, kedy a kde ju možno fotografovať. Ich právo na ochranu súkromia síce ustupuje pred celospoločensky oprávneným záujmom na verejné informácie, ale tiež má určité hranice. Oprávnenosť fotografovať tieto osoby v súkromí a fotografie následne zverejňovať je potrebné posudzovať podľa okolností jednotlivých prípadov. Súdy stanovili aspoň základné pravidlá.
Dôležitým faktorom v nájdení rovnováhy medzi ochranou súkromného života osôb verejného záujmu a slobodou prejavu či právom na informácie druhých, by malo byť to, či boli urobené v súkromí osoby (v zásade platí, že fotografie urobené v obydlí a súkromí fotografovanej osoby sú zásahom do jej práva na súkromie) a zároveň či zverejnené fotografie prispievajú k diskusii o záležitostiach všeobecného záujmu (napr. fotografia politika s milenkou, ktorý verejne odsudzuje neveru, môže prispieť k diskusii o jeho dôveryhodnosti a dôveryhodnosti jeho strany).
Príklad z praxe – Princezná Caroline von Hannover, najstaršia dcéra monackého kniežaťa Rainiera III, žiadala, aby súd vydal zákaz ďalšieho uverejňovania série fotografií v nemeckých časopisoch. V tomto prípade, fotografie zobrazovali Caroline von Hannover v scénach z jej každodenného života, keď sa venovala činnostiam čisto súkromného rázu (princezná na nich jazdí na koni či nakupuje). Súd zaznamenal v tejto súvislosti, okolnosti, za ktorých fotografie boli nafotené: bez vedomia alebo súhlasu žiadateľky, a v niektorých prípadoch potajme. Bolo jasné, že neprispeli k diskusii týkajúcej sa verejného záujmu, keďže si žiadateľka neplnila žiadne oficiálne povinnosti a fotografie a články sa vzťahovali výlučne na jej súkromný život. Súd usúdil, že verejnosť nemala legitímny záujem dozvedieť sa niečo o Caroline von Hannover alebo ako sa všeobecne správa v súkromnom živote, i keď sa objavila na miestach, ktoré nemožno vždy označiť za miesta v ústraní a bola verejnosti dobre známa.
Ak fotograf usúdi, že by vyhotovením fotografie bolo zasiahnuté do súkromia fotografovanej osoby verejného záujmu, prichádza do úvahy posúdenie druhého kritéria – či možno túto fotografiu urobiť a použiť bez jeho privolenia alebo len s ním.

Súkromné osoby
V prípade súkromných osôb je v zásade vyhotovenie fotografie zásahom do súkromia a práva na podobu fotografovanej osoby, preto je potrebné vždy posúdiť, či na vyhotovenie treba privolenie alebo fotografiu možno vytvoriť aj bez privolenia. To platí bez ohľadu na to, či sa nachádza v súkromí alebo na verejnom mieste.
Ak však osoba na fotografii nie je identifikovateľná, potom nemožno hovoriť o zásahu do jej súkromia a fotografiu možno vyhotoviť a použiť neobmedzene.
Ak fotograf posúdi, že vyhotovením alebo použitím fotografie nedochádza k zásahu do súkromia fotografovanej osoby, môže fotografiu vyhotoviť a použiť bez akýchkoľvek obmedzení. Ak by však vyhotovením fotografie bolo zasiahnuté do práva na súkromie či podobu fotografovanej osoby, je potrebné posúdiť, či je potrebný súhlas fotografovanej osoby.

Privolenie k fotografovaniu
Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak dochádza k zásahu do práva súkromie a podobu fotografovanej osoba, možno vyhotoviť alebo použiť fotografiu len s jej privolením.
Súhlas možno získať písomne alebo len ústne. Stačí aj len gesto súhlasu (prikývnutie). Vzhľadom na okolnosti prípadu, možno za privolenie považovať aj nevýslovný súhlas, teda strpenie fotografovania, ak to nevzbudzuje pochybnosť, že táto osoba takto súhlasila s fotografovaním.
Na verejných miestach je potrebné posúdiť okolnosti celej situácie, teda či osoba (verejného záujmu alebo súkromná) musela na tomto mieste počítať s tým, že môže byť odfotografovaná a na toto miesto s tým vedomím išla alebo vykonala určitú činnosť (napr. študentka predvádza na verejnej módnej prehliadke na námestí model svojich šiat a je odfotografovaná do módneho časopisu, osoba sa zúčastní dňa otvorených dverí v televízii či nejakého koncertu). Vtedy sa akceptuje to, že osoba svojou účasťou dala mlčky súhlas na vyhotovovanie fotografií.
Ak sa osoba zúčastní koncertu alebo inej verejnej akcie, nemožno z toho vyvodzovať, že dáva mlčky súhlas na akékoľvek použitie fotografií z tohto koncertu, ale len na také, ktoré súvisí s prezentáciou alebo informáciou o tomto koncerte. Použitie fotografie v inom kontexte je neoprávneným zásahom do súkromia fotografovanej osoby (napr. ak fotografia dvoch mladých ľudí urobená na koncerte je použitá ako ilustrácia ku článku o manželských vzťahoch).
Ak je dávané privolenie, je potrebné vedieť, na čo dáva fotografovaná osoba privolenie. Ak dá osoba výslovné privolenie na vyhotovenie fotografie.

Zákonné licencie
Ak je fotografia vytváraná pre spravodajstvo alebo pre vedecké alebo umelecké účely, možno ju vytvoriť a aj použiť bez privolenia osoby, ktorá je na fotografii.
Vyhotovenie a použitie takejto fotografie:
– musí byť primerané (do formy, rozsahu i obsahu je odôvodnené vyhotovenie a aj použitie takejto fotografie)
– nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fotografovanej osoby (ako je napr. zjavný záujem na ochrane súkromia, alebo na vyhotovenej fotke osoba vyzerá tak, že ju zverejnenie fotografie môže zosmiešniť, alebo je k fotke neprimeraný komentár).

Fotografovanie na umelecké účely
Fotografia, hoci je autorským a jedinečným dielom svojho autora, nie vždy je vytvorená na umelecké účely. Fotografiu možno považovať za umeleckú vtedy, ak nie je primárne určená na komerciu (nemá niečo predávať či prezentovať) a má prezentovať subjektívne umelecké vnímanie autora. Na umelecké účely teda nie je vytvorená fotografia reklamná alebo fotografia do rodinného albumu.

Fotografovanie na účely spravodajstva
Spravodajstvom sa rozumie prezentácia udalostí týkajúcich sa spoločnosti a otázok spoločenského života. Musí ísť o veci verejného záujmu, pričom nestačí len záujem po senzácii, škandále alebo po povrchnej zábave. Zákon však aj pri týchto zákonných licenciách stanovuje obmedzenie.

Fotografovanie iných objektov
Fotografovanie, iných objektov ako je jednotlivec, nie je, až na určité výnimky, v slovenskom právnom poriadku upravené. Preto treba posudzovať pri fotografovaní napr. domu, auta, prírody, či vyhotovením a použitím týchto fotografií nedochádza k zásahu do súkromia vlastníka týchto predmetov (napr. zverejnenie fotografie domu osoby, ktorá nechce kvôli vlastnej bezpečnosti, aby sa vedelo, kde býva, zverejnenie fotografií urobených objektívom z interiéru domu).
Pre posúdenie či fotografiu možno vytvoriť, treba sledovať kritéria ako pri fotografovaní osôb, keďže fotografia objektov môže súvisieť so zásahom do súkromia jednotlivcov. Ak sa fotografia iných objektov nespája s konkrétnou osobou alebo s nejakou skutočnosťou, na základe ktorej možno túto osobu identifikovať, nemožno hovoriť o zásahu do súkromia a vtedy možno bez obmedzenia fotografiu vyhotoviť a aj použiť.
Verejné budovy a iné verejné predmety možno fotografovať a fotografie použiť bez obmedzenia, ak nie je zákaz fotografovať výslovne uvedený napr. pri vstupe. Zákon č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností totiž v § 63 stanovuje, že v záujme zabezpečenia obrany a bezpečnosti štátu je zakázané fotografovať budovy, priestory alebo zariadenia označené zákazom fotografovania. Nemôže však ísť o akékoľvek budovy, ale len o také, o ktorých tak rozhodne ústredný orgán štátnej správy.
Na základe tohto zákona nemožno fotografovať z dôvodu bezpečnosti štátu napr. na železničných staniciach či v metrách (fotografovanie v samotnom vlaku už zakázané nie je). Za porušenie tohto zákazu môže byť uložená pokuta až do 50 000,- Sk. Fotoaparát policajt môže zaistiť, ak má podozrenie, že tieto veci súvisia s páchaním trestného činu alebo priestupku a ich zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu. O zaistení veci musí policajt osobe, ktorej vec patrí, vydať potvrdenie o zaistení s presným popisom zaisťovanej veci.
Zákaz fotografovať (symbol s prečiarknutým fotoaparátom) možno nájsť aj na iných budovách a na miestach, kde nemôže byť dôvodom na zákaz záujem zabezpečenia obrany a bezpečnosti štátu (napr. v nákupných centrách). Návštevou nákupného centra vstupujeme do priestoru vo vlastníctve iného a vzniká súkromnoprávny vzťah medzi predávajúcim (alebo vlastníkom nákupného centra). Predávajúci môže v záujme ochrany svojho vlastníctva a ochrany práv iných stanoviť určité pravidlá pre vstup do jeho obchodu. Tieto podmienky však nesmú byť diskriminačné, teda vylučujúce určitú skupiny osôb (napr. mamičky s kočíkom alebo Rómov). V prípade takéhoto zákazu fotografovanie v obchode či nákupnom centre nemôže byť dôvodom na zásah polície, nejde ani o priestupok, nie to ešte trestný čin, ide len o porušenie súkromnoprávnych pravidiel.
Porušenie tohto zákazu nemôže byť ani dôvodom na vykázanie človeka z predajne alebo dôvodom na príkaz vymazať fotografie. Vlastník predajne alebo SBS má jediné právo – požiadať zákazníka, aby prestal fotografovať, prípadne ho požiadať, aby priestor predajne opustil. Ak zákaz nie je výslovne stanovený pri vstupe do objektu, nemožno zakázať fotografovanie a zákaz fotografovať tam neplatí (napr. v mestskej hromadnej doprave či na kúpalisku).

i-dca

Email this to someonePrint this pageShare on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+
Email this to someonePrint this pageShare on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+