Dubnické tunely

Vybehol som včera s fotoaparátom, aby som „zdokumentoval“ Dubnické tunely. Teda (podľa mňa, môjho pozorovania a podľa toho čo si pamätám od vtedy, ako som sa o tunely začal zaujímať pred cca 45 – 47 rokmi) tunelov je 10. Dva z nich sú úplne evidentné, zamrežované kvôli ochrane netopierov. Na jednom z nich nejaká dobrodružná povaha odrezala z mreže, aby sa mohla dostať dnu. Z niektorých vchodov do tunelov zostali len diery po zasypaných portáloch a po časti z nich už len evidentné depresie v teréne, ktoré si ale hľadajúci pozorovateľ ľahko všimne aj vďaka tomu že sa v nich nachádza lámaný kameň, ktorý v danom prostredí nie je pôvodný.

Popred tunely v minulosti viedlo koľajisko (železnica) s užším rozchodom. Odborné pramene uvádzajú, že tunely sa zbiehali do jednej veľkej spojovacej chodby – nejakej sály. S tým súhlasím, ale len čiastočne. Určite nie všetky, podľa toho čo si pamätám keď som to ako cca 10-12 ročný preliezal (preliezal preto, že v niektorých tuneloch sa vďaka závalom bolo treba plaziť, alebo minimálne ísť štvornožky) do tejto spojovačky ústilo 5 tunelov a nemala žiaden iný v tom čase poznateľný otvor. Aj keď pripúšťam že tam mohol byť, len bol skrytý nejakým závalom na konci „sály“. Z toho dôvodu sa domnievam, že existovali teda aj slepé tunely, ale myslím si že skôr druhý, podobný  podzemný systém. Len práve tie tunely ktoré do neho mohli viesť, boli už v tom čase nepriechodné a zavalené, povedal by som umelo – odstrelom. K tomu podotknem, že v tuneloch došlo aj k prirodzeným závalom. Niektoré sú totiž vystužené betónom a niektoré bez výstuže – iba v skale.

Moje tvrdenie že existuje aj iný podzemný systém ako ten, ktorý bol po II. sv. vojne známy a prístupný, opieram o niekoľko mojich úvah a zistení. Systém tunelov a spojovacej sály ktorý mal podľa historických prameňov slúžiť ako kryt pre zamestnancov továrne s vojenskou výrobou nemá žiadny vetrací systém. Čo by bolo viac ako neobvyklé u takejto stavby s takým rozsahom. Aj preto som svojho času pátral či neobjavím nejaký komín, či šachtu a mal som úspech. Našiel som cca o 40 – 50 výškových metrov nad tunelmi a asi 120 – 150 metrov vzdušnou čiarou od vchodov do podzemia značnú depresiu. Škoda že som ju v tom čase neodfotil, už sú to desaťročia, niesla podstatne výraznejšie črty ľudského zásahu ako dnes. Vo fotogalérií sú to posledné tri fotografie. Ale aj dnes je pomerne výrazná a hlavne je plná rovnakého lámaného kameňa, ako vstupy do tunelov. Okrem toho má aj inú zvláštnosť. Ktorá je zaručene dielom ľudských rúk. Je v nej navozený riečny kameň, pochádzajúci zrejme z koryta rieky Váh. Niekto kto sa snažil „niečo“ zasypať a používal pritom lámaný kameň. Zrejme z nedostatku takéhoto materiálu použil ale aj (guľatý) riečny štrk. Depresia je ho plná a inak sa nikde v okolí nenachádza – čo je prirodzené!


Úvahu o tom že okrem známeho systému tunelov a spojovacej sály existujú ďalšie priestory by potvrdzovala aj takáto „šachta“. Nie len svojou existenciou, ale aj polohou. V žiadnom prípade totiž nemôže súvisieť so známymi priestormi tunelov. Konštrukčne sú možné totiž len dva spôsoby jej vedenia. Prvým je zvislá šachta (dlhší variant), alebo kolmica na svah (naklonená šachta, teda najkratšia možná vzdialenosť na povrch). V ani jednom prípade by takáto šachta (v prípade objavenej depresie)ale neviedla do známeho podzemia, ale ústila by pod zemou desiatky metrov za ním. Vychádzam síce len z odhadu, ale rozdiel je tak evidentný, že akékoľvek presné zameranie a prepočet by túto teóriu len potvrdili, akurát by priniesli exaktné čísla.

Samozrejme že rôznych príbehov, zaručených správ a rozprávaní o tuneloch poznám a počul som ich veľa. Aj od ľudí, ktorí si pamätali ešte časy, keď sa tunely len mali stavať. Nakoľko ale nie je možné tieto „fakty“ overiť, nechávam si ich pre seba.

Na tu napísaný text a publikované fotografie si v plnej miere uplatňujeme autorské práva. Akékoľvek použitie textu, či fotografií, alebo použitie ich časti, kopírovanie či akékoľvek iné publikovanie je možné iba s našim vysloveným súhlasom! Je možné len šírenie formou zdielania celého príspevku na sociálnych sieťach, alebo formou odkazov na tento materiál.

/autor/          

« z 5 »

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *