Môj život s myopatiou (2.časť)

Môj život s myopatiou (2.časť)

 

Vydržať!

    Keďže moja obvodná lekárka, MUDr. Volánková neordinovala, zastupovala ju MUDr. Martináková. Záver bol, že mám skrátené hamstringy, mám si na to vraj zvyknúť a objednala ma k neurológovi a na funkčné vyšetrenie ciev DK. Po mojom presviedčaní ma lekárka vypísala na PN, čo nechcela urobiť, pretože som ešte nemal potvrdenú žiadnu diagnózu. PN trvala 14 dní, prakticky som len preležal celý čas, neschopný fyzickej námahy, v nádeji, že bolesti ustúpia, ale môj stav sa nezlepšil.

   V tej dobe som bol asi ako každý občan, ktorý neprešiel mašinériou zdravotníckej starostlivosti, plný dôvery v zdravotníctvo ako systém, ktorý má človeku pomáhať a očakával som, že lekári spravia všetko, aby v čo najkratšej dobe zistili príčiny bolestí, stanovili diagnózu, navrhli liečbu a poučili ma, čoho sa treba vyvarovať a ako preventívne bolestiam predchádzať. A keďže som bol ohľadne medicíny úplný laik, a takým som v podstate aj doteraz, iba že sa cítim laikom poučeným, vôbec som netušil, do akých kalných vôd zahnal osud môj čln.

   Po krvných testoch, ktoré nepreukázali reumatické ochorenie, nasledovalo vyšetrenie u ortopéda MUDr. Bubeníka. Záver: ploché nohy. S plochými nohami som bol spriatelený už od detstva, a nič nebránilo tomu, aby som bol aj napriek plochým nohám odvedený ako branec a povolaný k povinnej vojenskej službe. Tak to za socializmu chodilo. Žiadny problém s plochými nohami som dovtedy nepociťoval. Dostal som predpísané ortopedické vložky. Približne o mesiac od prvého vyšetrenia nasledovalo neurologické vyšetrenie u MUDr. Perichtovej. Záver: Výrazne skrátené hamstringy, adduktory, ileopsoaty.

Algický syndróm DK v.s. toxomet genézy – v obj. náleze frustná zadnopovrazcová lézia DK.

   V práci, keď som sa vrátil z PN, chceli nadriadení vedieť, ako pokračujú vyšetrenia, aby vedeli, či ma prepustiť, alebo nechať pracovať ďalej. Keďže zohnať prácu bolo ťažké, vyhýbal som sa priamej odpovedi na otázku, či som schopný ďalej pracovať. Povedal som len, že ako vidia, do práce naďalej chodím a ďalšie vyšetrenia budú až koncom júna. V práci som sa držal len silou vôle s vypätím všetkých síl. Mentálne som sa maximálne sústredil na pracovné úkony, aby som natoľko nevnímal bolesť. Pracovnú zmenu som prežíval v akomsi polotranze. Bolo to vyčerpávajúce a sebazničujúce. Keď som už nemohol vydržať, šiel som na záchod, ľahol si na zem a nohy vyložil na záchodovú misu, aby som im aspoň na chvíľu uľavil. Jeden z nadriadených, keď som sa vracal z toalety, sa ma spýtal, kde som bol. Na moju odpoveď, že na záchode, reagoval otázkou, že či 10 minút? To bolo podľa neho veľa. Bolo to zúfalé a šialené.

   Po práci ma čakali ešte bežné povinnosti, nakúpiť, navariť, upratať. Všetko na nohách, nevládal som stáť v rade pri pokladni, doslova zavesený na nákupnom košíku. Ak som čakal u lekára alebo na úrade a nebolo si kam sadnúť, musel som sa oprieť o stenu, aby som aspoň trocha uľavil nohám. Niektoré domáce práce, ktoré sa obvykle vykonávajú postojačky, som robil posediačky, napríklad žehlenie. Lebo každá minúta v stoji mi pripravila vyčerpávajúce bolesti. Svaly som mal tuhé ako gumové balóny naplnené vodou. Koža na predkolení bola citlivá, ako keď vás niekto ťahá za chlpy. Cítil som aj jemný dotyk nohavíc s pocitom pálenia a štípania. Jediným časovým úsekom, kedy som na bolesť zabudol, bola noc, keď ma milosrdný spánok „zbavil“ bolesti. O to horšie boli rána, keď som sa prebudil a mal znova opakovať toto sebatrýznenie po celý deň.

   Koncom júna 2001 som sa dostal na dopplerovské vyšetrenie ciev dolných končatín. Záver: incip. obliterácia art. systému oboch DK, prevažne 1.sin., ľahká venózna insuf. 1.sin. V preklade to znamená mierne zúženie ciev vplyvom sklerotizácie. Nasadený Agapurin retard, ktorý mal zlepšiť prietok krvi cievami.

   Uplynul júl, august aj september, bez vplyvu nasadených liekov. Nakoniec ma z práce koncom októbra 2001, po šiestich mesiacoch fyzického trápenia, prepustili.

Kontrola u praktickej lekárky MUDr. Volánkovej: Odp: vzhľadom na pretrvávajúce ťažkosti napriek vazoaktívnej liečbe obj. na EMG vyš. do Pov. Bystrice – žiadanka vypísaná. Následne neurologička MUDr. Perichtová: Predpokladaná diagnóza (čo má vyšetrenie potvrdiť/vylúčiť): myopatia.

   V polovici novembra 2001 mi neurológ MUDr. Ježík vykonal elektródové elektromyografické vyšetrenie (EMG) dolných končatín. V nemocnici v Považskej Bystrici som na vyšetrenie čakal, spolu s ostatnými objednanými pacientmi v malej preplnenej čakárni, štyri hodiny. Pán primár bol očividne na roztrhanie, povinností vyše hlavy. Potom, ako ma prijal, nasledovalo veľmi rýchle a rutinné vyšetrenie, až som si položil otázku, či neutrpí na kvalite. MUDr. Ježík mi oznámil, že z hľadiska neurológie som v poriadku. Cítil som sa zúfalo. Sedem mesiacov od začiatku bolestí, a žiadny diagnostický výsledok. Na moju otázku, prečo ma nohy stále bolia, pán primár iba sucho skonštatoval, že on vyšetril, čo vyšetriť mal, a ostatné nie je v jeho kompetencii alebo predmete záujmu. Záver z tohto vyšetrenia znel: bez EMG známok myogénnej lézie.

   Deň nato neurologička MUDr. Perichtová odporučila: Pacient po EMG vyšetrení – myogénna lézia vylúčená. Doppler – incip. obliterácia. Dop: vzhľadom k neg. nálezu neurogénnemu i myogénnemu a pretrvávaniu algického syndrómu nutné ešte vylúčiť reumatoidné ochorenie.

   Nasledovali dve vyšetrenia u reumatológa MUDr. Kopřivu. Moč a biochémia negatívne. Záver fibromyalgický syndróm. To už bolo pár dní pred Vianocami, čiže osem mesiacov od začiatku bolestí. A keďže som dovtedy žil fyzicky aktívne, nikdy som nefajčil, nepil, zaujímalo ma, čo by som ešte mal vo svojej životospráve zlepšiť. Bol som ochotný podniknúť čokoľvek, len nech sa zbavím bolestí. Ale odpoveď som nedostal. Odpoveď nebola taká jednoduchá, aspoň to tak celé vyzeralo, hoci bola celkom na dosah bez nejakých extra výnimočných vyšetrení…

  

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.