Archívy autora: Citizen

Fenomén bolesti (3.časť)

Fenomén bolesti         (3.časť)

 

Druhy bolestí

Ale vráťme sa späť k chronickej bolesti. Keďže každá bolesť znamená pre živý organizmus nervový a psychický stres, pri dlhodobom pôsobení bolesti na človeka začnú v jeho organizme prebiehať nezvratné negatívne zmeny. Čím dlhšie bolesti trvajú, tým sa zmeny viac upevňujú a posilňujú. Práve preto liečba chronických bolestí je diametrálne odlišná od liečby akútnej bolesti. Naozaj sa oplatí prečítať si Algeziologické minimum (Skriptum pre voliteľný predmet Diagnostika a liečba bolesti) od Mariána Bernadiča. Hoci pre laika budú kapitoly pojednávajúce o chemických a elektrických dejoch v nervových vláknach, o pôsobení bolestivých vnemov na CNS, o neurotransmiteroch atď. príliš odborné, veľa sa čitateľ dozvie najmä z kapitol, ktoré sa zaoberajú liečením bolesti v klinickej praxi. Tiež za zmienku stojí, že Výbor European Federation of International Association for Study of Pain navrhol a prijal zmeny, podľa ktorých je potrebné začať povinnú výučbu tohto predmetu pod názvom „Pain Medicine“ na jednotlivých lekárskych fakultách v Európe v rozsahu najmenej 20 hodín. Skriptá neuvádzajú, v ktorom roku padol tento návrh. Študijné osnovy sú na str.45-47 a z praxe to vyzerá tak, že poskytnuté poznatky o liečení bolesti nie sú medzi lekármi natoľko známe, ako by sa žiadalo, hlavne čo sa týka liečby chronickej bolesti. Pokračovať v čítaní

Email this to someonePrint this pageShare on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+

Fenomén bolesti (2.časť)

Fenomén bolesti         (2.časť)

 

Jak jsem již uvedl, s mírnou chronickou bolestí se dá žít. Já, jako řada dalších obětí artritidy, s ní už žiji pěkně dlouho, nechci tím ovšem říct, že bolesti způsobené artritidou jsou vždy jen mírné, mohou být středně silné, občas i prudké a občas mohou vést k následným stavům, kdy je bolest nesnesitelná. S výjimkou mírné fáze však platí, že čím déle bolest přetrvává, tím je horší. Lidé si na ni nepřivyknou. Pouhé pomyšlení, že by měli, zavání sadismem. Pokračovať v čítaní

Email this to someonePrint this pageShare on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+

Môj život s myopatiou (4.časť)

Môj život s myopatiou (4.časť)

  

Začal sa predo mnou otvárať nový, doposiaľ neznámy svet medicíny, biochémie, diagnostických metód a netušených diagnóz.

   Začiatkom júna 2008 sa mi podarilo zamestnať v Technických službách ako asistent-majster. Trpel som bolesťami, ale držal ako kôň. Bolesti a únava boli natoľko vyčerpávajúce, a moja psychika taká oslabená, pretože som stále nevedel, čo so mnou vlastne je, že som nástojil na tom, aby mi bola vykonaná biopsia svalu  a histológia, za účelom potvrdenia alebo vylúčenia polymyozitídy. Nedokázal som už čakať ani o deň viac, a reumatológ keď videl, v akom psychickom stave som, vybavil v ten istý deň chirurgické odobratie vzorky svalu na dvoch miestach dolnej končatiny; 1x na ľavom predkolení a 1x na ľavom zadnom stehne. Reumatológ sa vyslovil, že budem určite rád, ak sa diagnóza nepotvrdí. No ja som odvetil, že budem radšej, keď sa potvrdí, pretože chodiť po vyšetreniach sedem rokov a bez výsledku, je pre mňa zúfalé. Ale výsledky boli opäť negatívne: podkožné tukové väzivo a zachytené vlákna kostrovej svaloviny bez zápalových alebo degeneratívnych zmien. Bol som znova na začiatku. A môj psychický stav sa ešte zhoršil. Pokračovať v čítaní

Email this to someonePrint this pageShare on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+

Fenomén bolesti (1.časť)

Fenomén bolesti         (1.časť)

 

Pacient přichází za lékařem proto, že jej něco bolí, je v pozici slabšího a zranitelného a touží po vztahu založeném na důvěře, že pro něj lékař udělá vše, co je v jeho silách, že nic a nikdo do tohoto terapeutického vztahu nevstoupí, že bude pravdivě informován o dobrém i špatném vývoji a že jej lékař neopustí ani ve chvílích, kdy již bude se svými znalostmi a dovednostmi v koncích. 1)

Strach a fyzická bolest jsou vzájemně propojené. Prudké bolesti vedou ke strachu z bolesti a tento strach – vlastně každý strach, ale obzvláště hrůza z krutých tělesných muk – také zvyšuje jejich intenzitu. Někteří zdravotničtí profesionálové se nad tímto faktem jen ušklíbají a myslí si, že jejich pacienti jsou jen houfem zbabělců. Ale jakmile kruté bolesti zažijí sami, zjistí, že zbabělci jsou i oni. Vzájemné propojení bolesti a strachu je prostě faktem lidské povahy. 2) Pokračovať v čítaní

Email this to someonePrint this pageShare on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+

Môj život s myopatiou (3.časť)

Môj život s myopatiou (3.časť)

 

   Vo februári 2002 som nastúpil ako predavač v obchode s hudobnými CD. Celý deň som prakticky sedel a užíval tú úľavu, že už nemusím stáť na nohách, ale stačilo aj pár minút v stoji, a bolesti sa rýchlo vrátili. V apríli som sa stal zamestnancom Doprastavu Zvolen. Nebolo ľahké tráviť na stavbe a v teréne 12 hodín denne, ale nebolo to také brutálne, ako stáť vo výrobe bez možnosti si sadnúť. Keďže som pracoval ako majster hlavnej stavebnej výroby, mohol som si aj sadnúť, striedať tak státie s odpočinkom a šetriť moje nohy. V Doprastave mi skončila pracovná zmluva na dobu určitú v decembri 2002 a ja som ostal opäť nezamestnaný. Keďže jediné vyšetrenie, ktoré malo dovtedy aspoň aké také pozitívne výsledky, bolo dopplerovské vyšetrenie ciev, žiadal som u praktickej lekárky MUDr. Volánkovej opätovné kontrolné vyšetrenie USG dolných končatín, ale pani doktorka mi ho odmietla so slovami, že aj tak bude zbytočné a odporučí mi ho až vtedy, keď sa mi zhorší môj zdravotný stav, ale nepovie mi príznaky toho zhoršenia, aby som si ich sám nevsugeroval (!) Vyzeralo to tak, že ma považuje za hypochondra. Takže som vo februári požiadal pani „doktorku“ o vyradenie z evidencie a prešiel k inej praktickej lekárke. Keďže som bol stále nezamestnaný a tým pádom som mal aj čas na návštevy lekárov, znova som sa snažil zopakovať niektoré odborné vyšetrenia. Pokračovať v čítaní

Email this to someonePrint this pageShare on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+

Môj život s myopatiou (2.časť)

Môj život s myopatiou (2.časť)

 

Vydržať!

    Keďže moja obvodná lekárka, MUDr. Volánková neordinovala, zastupovala ju MUDr. Martináková. Záver bol, že mám skrátené hamstringy, mám si na to vraj zvyknúť a objednala ma k neurológovi a na funkčné vyšetrenie ciev DK. Po mojom presviedčaní ma lekárka vypísala na PN, čo nechcela urobiť, pretože som ešte nemal potvrdenú žiadnu diagnózu. PN trvala 14 dní, prakticky som len preležal celý čas, neschopný fyzickej námahy, v nádeji, že bolesti ustúpia, ale môj stav sa nezlepšil.

   V tej dobe som bol asi ako každý občan, ktorý neprešiel mašinériou zdravotníckej starostlivosti, plný dôvery v zdravotníctvo ako systém, ktorý má človeku pomáhať a očakával som, že lekári spravia všetko, aby v čo najkratšej dobe zistili príčiny bolestí, stanovili diagnózu, navrhli liečbu a poučili ma, čoho sa treba vyvarovať a ako preventívne bolestiam predchádzať. A keďže som bol ohľadne medicíny úplný laik, a takým som v podstate aj doteraz, iba že sa cítim laikom poučeným, vôbec som netušil, do akých kalných vôd zahnal osud môj čln. Pokračovať v čítaní

Email this to someonePrint this pageShare on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+

Môj život s myopatiou (1.časť)

Môj život s myopatiou (1.časť)

 

   Tento príbeh určite prekvapí čitateľov, mladých a zdravých, ale som presvedčený, že osloví ľudí, ktorí prešli cestu v mnohom podobnú mojej. Určite nie je ničím výnimočná. Neprežil som ostatne nič, čo by predo mnou už niekto neprežil. Ale som presvedčený, že môže byť malým kamienkom v mozaike poznania, v mozaike hľadania pravdy, o ktorú sa ľudia snažia od nepamäti. Pôjde tu v prvom rade o osobný príbeh, ale nielen oň. Budem sa snažiť o objektívne zasadenie prežitého do širších spoločenských súvislostí, ako mi to môj intelekt, temperament a svedomie dovolí. Nakoľko sa mi to podarí, to je na posúdení čitateľa. Pokračovať v čítaní

Email this to someonePrint this pageShare on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+