Typický jesenný deň. Zatiahnutá obloha, nejaké zrážky, skôr rosa z hmly a nízkej oblačnosti ako dážď. Všadeprítomná vlhkosť dáva vyniknúť jesenným farbám a vôňam. Ľudia väčšinou, pokiaľ nemusia ani nos nevystrčia von. Až na pár bláznov, ktorí majú radi tento čas, keď je kľud a ticho niekde vonku umocnené práve tou samotou. K tým bláznom sa pridávajú ešte rybári a poľovníci. Jednoducho jeseň je „ich čas“. Hoci nie som členom poľovného, ani rybárskeho spolku, vybral som sa von. Bol som rád že môžem spojiť príjemné s užitočným.
Cestou okolo jazier štrkovne som stretol aroganciu. Samozrejme, arogancia je vlastnosť a tú samú len tak nestretnete. Vždy ju sprevádza nejaký človek. Tento raz to bol rybár, ktorý si čas pri prútoch nahodených na kapra krátil umývaním auta, dva či tri metre od brehu vody. Spravil som záber, potom druhý a keďže ma stále nezbadal, tak som šiel k nemu. Keď ma zaregistroval a všimol si fotoaparát na krku, vyskočil ako postrelený srnec s krikom na mňa že čo tam robím a kto mi tam (na štrkovni) dovolil fotiť. Zrejme tušil, že ho môžem mať už vo fotoaparáte (tušil správne)…
Pokojným hlasom som sa mu snažil vysvetliť že nerobím nič zlé, neporušujem žiaden zákon a nekonám ani nič amorálne. Zrejme ani neregistroval čo vravím, len sa ma snažil presvedčiť že nemám právo tam fotiť. To som už nevydržal a spravil som ešte jednu fotku do tváre, čakajúc ako zareaguje. Samozrejme, nič dobré a pekné nepovedal. Kontroval som mu tým, že na rozdiel odo mňa, čo neporušujem zákon, on ich zrejme porušuje niekoľko. V prvom prípade umýva auto priamo na brehu vody a v druhom, to územie v ktorom ho umýva je vyhlásené ako chránená vtáčia rezervácia.
Pán (na fotke) spustil príval argumentov. Vraj som sprostý, hovno tomu rozumiem, on vraj už takto umýval auto aj pred policajtmi a tí mu nič nemohli, lebo aj vtedy, aj teraz nepoužíva žiaden saponát. Nehádal som sa viac s ním, nakoľko som si nebol istý čo k veci hovorí zákon. Ubezpečil som ho, že si doma vyhľadám príslušný paragraf a potom budeme vidieť, kto je (podľa jeho slov) blbec.
Najskôr citát zákona o vodách č. 364 z roku 2004, §77:
(1) Priestupku na úseku ochrany vôd, vodných tokov a vodných stavieb sa dopustí ten, kto (f) umýva motorové vozidlá a mechanizmy v povrchových vodách alebo v odkrytých podzemných vodách, alebo na miestach, z ktorých by uniknuté pohonné látky mohli vniknúť do povrchových vôd alebo do podzemných vôd.
Amen. Nikde v litere zákona nie je, či tým umývaním sa myslí iba čistou vodou nabranou zo štrkovne, alebo s použitím saponátu, či niečoho iného… To mi stačí. Hľadať zákon o ochrane prírody a s tým spojených činností vykonávaných v chránenom území ani nebudem.
Len je škoda, že dotyčný pán si neuvedomuje, čo činí, Iste budem za toho najväčšieho debila u neho a pritom ho ani nenapadne, že to je on, čo sa správa arogantne voči druhým a svojmu okoliu. Ako by sa mu páčilo, keby nabudúce, keď si príde oddýchnuť na ryby, na brehu stálo zopár stoviek áut z Dubnice, a s nevinným úsmevom v tvári by ich „čistou“ vodou majitelia umývali …