Keď sme sa už dostali od primitívneho lakmusového papierika k takej technológii, akou je EKG, povedzme si niečo o diagnostických technológiách v zdravotníctve.
Ak si myslíte, že moderné diagnostické technológie sú neomylné, chce to trochu pozornejší pohľad. Každá technológia je len natoľko úspešná a užitočná, nakoľko ju vie lekár používať a využívať. A to chce prax. Musím ako technicky vzdelaný človek priznať, že práve moderné technológie, keď sa úplne spoliehame na to, čo počítač vypľuje, sú dobrým pomocníkom, ale bez vlastného úsudku a kontroly získaných výsledkov nesú v sebe jedno veľké riziko. A to riziko samotnej interpretácie výsledkov. Viem, že pokiaľ neexistovali kalkulačky, tak práca s logaritmickým pravítkom bola síce zdĺhavejšia, ale človek vedel presne, čo to vlastne počíta. S kalkulačkou je to o niečo horšie, a s počítačom, keď už ani nevykonávate samotné matematické operácie ako na kalkulačke „ručne“, je to ešte horšie. Dostanete výsledok, a neviete intuitívne posúdiť, či je správny alebo nie, alebo aspoň približne správny a s akou veľkou odchýlkou. Nadaný lekár si s týmto vie poradiť. Poznám lekárov, ktorí z rentgenovej snímky vedia vyčítať toľko, že sa vám ani nezdá. Pričom rentgen považujem v lekárskej praxi práve za to logaritmické pravítko, ktoré potrebuje veľa praxe. Trochu iné je to s počítačovými technológiami, ktoré nám poskytujú už hotový výsledok aj s popisom.
Nespoliehajme sa na to, že všetci lekári vedia z diagnostického prístroja vyťažiť všetko, čoho je schopný, že všetci vedia natoľko správne interpretovať počítačové výsledky, ako by sa žiadalo. Totiž aj taký počítač je len „človek“, presnejšie povedané, program, ktorý je v ňom implementovaný, vytvoril tiež len človek, a to človek omylný. Môžem to dokázať na konkrétnom prípade: