Neomylné technológie? – časť 10

Keď sme sa už dostali od primitívneho lakmusového papierika k takej technológii, akou je EKG, povedzme si niečo o diagnostických technológiách v zdravotníctve.

Ak si myslíte, že moderné diagnostické technológie sú neomylné, chce to trochu pozornejší pohľad. Každá technológia je len natoľko úspešná a užitočná, nakoľko ju vie lekár používať a využívať. A to chce prax. Musím ako technicky vzdelaný človek priznať, že práve moderné technológie, keď sa úplne spoliehame na to, čo počítač vypľuje, sú dobrým pomocníkom, ale bez vlastného úsudku a kontroly získaných výsledkov nesú v sebe jedno veľké riziko. A to riziko samotnej interpretácie výsledkov. Viem, že pokiaľ neexistovali kalkulačky, tak práca s logaritmickým pravítkom bola síce zdĺhavejšia, ale človek vedel presne, čo to vlastne počíta. S kalkulačkou je to o niečo horšie, a s počítačom, keď už ani nevykonávate samotné matematické operácie ako na kalkulačke „ručne“, je to ešte horšie. Dostanete výsledok, a neviete intuitívne posúdiť, či je správny alebo nie, alebo aspoň približne správny a s akou veľkou odchýlkou. Nadaný lekár si s týmto vie poradiť. Poznám lekárov, ktorí z rentgenovej snímky vedia vyčítať toľko, že sa vám ani nezdá. Pričom rentgen považujem v lekárskej praxi práve za to logaritmické pravítko, ktoré potrebuje veľa praxe. Trochu iné je to s počítačovými technológiami, ktoré nám poskytujú už hotový výsledok aj s popisom.

Nespoliehajme sa na to, že všetci lekári vedia z diagnostického prístroja vyťažiť všetko, čoho je schopný, že všetci vedia natoľko správne interpretovať počítačové výsledky, ako by sa žiadalo. Totiž aj taký počítač je len „človek“, presnejšie povedané, program, ktorý je v ňom implementovaný, vytvoril tiež len človek, a to človek omylný. Môžem to dokázať na konkrétnom prípade:

Činnosť srdca sa meria elektrokardiogramom (EKG). EKG poskytuje informácie o srdcovom rytme, frekvencii, polohe srdca v hrudníku, poruchách tvorby vzruchu (depolarizácie), jeho šírenia a úpravy (repolarizácie) vo vodivom systéme, ako aj o myokarde (srdcovom svale). Klinické hodnotenie EKG pozostáva zo všeobecného opisu a opisu jednotlivých kmitov, vĺn, úsekov (segmentov) a intervalov. Záznam by mal pozostávať z 5 po sebe idúcich komorových komplexov, pri nepravidelnej činnosti srdca by mal byť dlhší. V poslednom čase sa rozšírilo automatické hodnotenie EKG počítačom.

Prístroj vám nakreslí na milimetrový papier graf, na ktorom vidno jednotlivé kmity, vlny, segmenty a intervaly. Určite poznáte tento graf z mnohých dramatických scén záchrany ľudského života v amerických filmoch, kde na monitore vidno prebiehajúcu vlnu srdcovej činnosti. Kardiogram obsahuje svoje špecifické body, a to v tomto poradí: P, Q, R, S, T, U.

R je napríklad hrot kardiogramu, ostrá špička s najväčšou amplitúdou.

Normálny kardiogram má svoj určitý grafický priebeh a práve cez jeho odchýlky sa dajú diagnostikovať patologické zmeny na srdci, ako je infarkt myokardu, ischémia, nekróza, angina pectoris a ďalšie.

Po hrote R nasleduje zas pokles elektroaktivity srdca, do bodu S, ktorý leží pod izoelektrickou čiarou (čiara s nulovou amplitúdou), pričom graf by sa mal „vrátiť“ na úroveň izoelektrickej čiary (pred bodom T). Ak zotrváva pod touto čiarou v úseku S-T, potom sa tomu odborne hovorí depresia (pokles čiary).

Depresia úseku S–T sa pokladá za abnormálnu, ak sa vyskytuje najmenej v 2 zvodoch, a to v končatinových > 0,05 mV a v hrudníkových > 0,1 mV. Pri hodnotení depresie úseku ST–T sa treba riadiť jeho odstupom a priebehom. Úsek ST–T môže byť znížený v prítomnosti vlny aT, pričom úsek ST–T sa dá plynulo spojiť do jedného oblúčika s úsekom P–Q; nemá patologický význam. Za patologický sa pokladá schodovité posunutie úseku ST–T výrazne pod úsek P–Q, s vodorovným alebo nadol smerujúcim priebehom trvajúcim > 0,08 s.

Depresie v EKG môžu byť rôzne, a to opäť podľa svojho priebehu:

  1. ischemická depresia (horizontálny al.descendentný priebeh);
  2. junkčná depresia s pomalým ascendentným priebehom (pretína izoelekt. čiaru pred začiatkom vlny T);
  3. junkčná depresia s rýchlym ascendentným priebehom (nedosahuje izoelekt. čiaru pred začiatkom vlny T). Za prejav ischémie myokardu sa pokladá ischemická depresia segmentu S-T > 0,1 mV al. pomalá ascendnetná depresia > 0,02 mV vo vzdialenosti 0,06-0,08 s od bodu J;
  4. ,,člnkovitá“ depresia s preterminálnou negativitou vlny T býva pri digitalizácii.

A teraz sľúbené prekvapenie: Na EKG môjho srdca vidno depresie na zvode II, III a aVF. A to tvaru ako na obr. C alebo D – to znamená horizontálna depresia alebo klesajúca. Počítač ale vyhodnotil túto depresiu ako „ST Junctional depresion“, čiže junkčnú depresiu. Tak ju zapísala do zdravotnej karty aj lekárka. A ďalej NON SPECIFIC ST CHANGES  – nešpecifikované zmeny v úseku S-T.

Vyhodnotenie ďalšieho EKG môjho srdca hovorí: Abnormal P terminal force – abnormálna amplitúda v bode P. POSSIBLE LEFT ATRIAL ABNORMALITY – možná abnormalita ľavej srdcovej komory.

Samozrejme, konečné zhodnotenie je na lekárovi, ale pokiaľ by sa lekár spoliehal iba na vyhodnotenie počítačom, tak preberá „mierne“ rozporuplné výsledky…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.