Určite nie som sám, komu sa stalo toto: po niekoľko mesačnej alebo aj dlhšie trvajúcej liečbe, keď lekár vyskúšal na vás podľa neho všetky dostupné prostriedky a bez výsledku, uzavrie terapiu slovami: „No čo chcete, to je už vekom“ alebo „To je počasím“ alebo „Čo by ste chceli, to je v norme“. Zaujímavé. Na otázku, prečo vás teda liečil dajme tomu rok a bezúspešne (stratili ste čas vysedávaním v čakárni, platili často krát za nie práve lacné lieky, čakali na zlepšenie – a ono neprišlo), ak je váš zdravotný stav v norme, prečo vám to nepovedal hneď pi prvej návšteve? Ušetril by čas a prostriedky sebe aj vám. Ak je to vekom alebo počasím, detto.
Z vlastnej skúsenosti: vo veku 42 rokov som navštevoval ortopedickú ambulanciu u MUDr. Bubeníka, s boľavým kolenom. Klasická liečba Condrosulfom. Tri mesiace, potom 3 mesiace prestávka, a znova tri mesiace terapia Condrosulfom. Keď bolesti neustúpili, MUDr. Bubeník sa vyjadril: „To je už vekom, máte opotrebené koleno“. Z toho vyplýva, že vekom automaticky chorieme na množstvo diagnóz, ktoré ak sa nepodarí vyliečiť, sú práve podmienené vekom (myslí sa „vysokým vekom“, ku ktorému asi takéto diagnózy automaticky náležia – alebo sa mýlim?) a ak sa ich podarí vyliečiť, tak je to zaručený úspech lekára. Z toho ale vyplýva jedna nie zanedbateľná vec. Ako môže pracovať človek do veku 63 rokov, ak už v štyridsiatke má zdravotné problémy starcov? Na to vám lekár, ani naši zákonodarci, nedajú odpoveď.
