Archívy značky: Všeobecná zdravotná poisťovňa

35.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

35.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

 

Radičovej vláda čiastočne odstránila diskriminačné opatrenia voči neštátnym poskytovateľom zdravotnej starostlivosti prijatím nariadenia o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov, ktoré zrušilo menný zoznam nemocníc, teda tzv. koncovú sieť obsahujúcu všetky štátne zariadenia (plus Onkologický ústav sv. Alžbety), s ktorými museli zdravotné poisťovne uzavrieť zmluvy, čo obmedzovalo ich zmluvnú voľnosť a selektívny kontrakting, a novým definovaním pevnej siete prispelo k väčšej rovnoprávnosti poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti bez ohľadu na to, či sú štátne alebo nie. Pokračovať v čítaní

34.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

34.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

 

Radičovej vláda si dala za cieľ dokončiť transformáciu štátnych nemocníc na akciové spoločnosti a v zákone stanovila termín na jej dokončenie do konca roku 2011, v odôvodnených prípadoch sa tento termín mohol posunúť o pol roka. Cieľom transformácie malo byť zavedenie prísnejších a transparentnejších pravidiel pri riadení a hospodárení štátnych nemocníc, čo im malo pomôcť aj pri zvyšovaní efektívnosti. Lekárske odbory, ako aj politická opozícia kritizovali tento proces a boli proti nemu. Obávali sa, že po transformácii budú tieto zariadenia privatizované, čo však aj Radičovej vláda vehementne odmietala. Nakoniec vláda preklasifikovala Ficovu návratnú štátnu výpomoc vo výške 130 mil. EUR na nenávratnú a ešte k tomu schválila 350 mil. EUR na ďalšie oddlženie štátnych nemocníc. Po páde vlády na jeseň 2011 a po prevzatí viacerých vládnych kompetencií v zásadných hospodárskych a sociálnych otázkach prezidentom SR, tento aj pod tlakom protestujúcich lekárov pozastavil transformáciu nemocníc. Protestujúcim lekárom to však nestačilo a žiadali zrušiť transformáciu nemocníc aj legislatívne, čo sa im nakoniec i podarilo. Pokračovať v čítaní

33.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

33.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

 

Výdavky na lieky dosahujú v SR takmer tretinu celkových výdavkov v zdravotníctve a vyše 2 % HDP. V medzinárodnom porovnaní obsadzuje Slovensko pri oboch týchto parametroch najvrchnejšie priečky.

Hoci je referencovanie cien liekov známe v slovenskej legislatíve už od roku 2000, v dnešnej podobe od roku 2008, dôkladne sa začalo uplatňovať až kategorizáciou liekov platnou od apríla 2009, k čomu výrazne dopomohli odborníci z Ministerstva financií (MF) SR. Slovensko bolo jednou z prvých európskych krajín, ktoré zaviedli referencovanie cien liekov do praxe. Ako referenčná hodnota pre určovanie maximálnych cien liekov bola stanovená priemerná cenová úroveň 6 najlacnejších krajín EÚ. MF SR v spolupráci s MZ SR najprv pripravilo analýzu cien liekov registrovaných v SR a zverejnilo na internete, ktoré lieky ktorých výrobcov prekračovali referenčnú hodnotu (tzn. maximálne prípustnú cenu). Ukázalo sa, že lieky boli predražené v priemere asi o 10 %, pričom najviac predražené boli originálne lieky chránené patentom, najmä drahé lieky na liečbu onkologických ochorení a autoimunitných porúch. Predražená bola tiež väčšina liekov z prvej stovky podľa spotreby. Pokračovať v čítaní

30.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

30.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

 

Po uskutočnení stabilizačných opatrení zo začiatku funkčného obdobia druhej Dzurindovej vlády (viď napr. zavedenie paušálnych poplatkov) prišli na rad systémové a sieťové opatrenia, ktoré boli jadrom reformy zdravotníctva. Šesticu reformných zdravotníckych zákonov schválili poslanci parlamentu napriek nesúhlasu prezidenta SR Ivana Gašparoviča napokon definitívne v októbri 2004 s účinnosťou od 1. januára 2005. Pokračovať v čítaní

29.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

29.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

 

Prvá a druhá Dzurindova vláda

Prvými krokmi, ktoré spustili lavínovité zadlžovanie zdravotníctva, boli zvýšenia miezd v rezorte v rokoch 1996, 1997 a 2001, ktoré neboli kompenzované nárastom príjmov prostredníctvom poistného systému. Karpiš (2006) hovorí, že hlavnou snahou vládnych krokov v zdravotníctve pred rokom 2002 bolo oddlženie systému. Pre jeho zlé nastavenie, ktoré nemotivovalo k efektívnemu správaniu a zároveň garantovalo neobmedzenú spotrebu, sa to však podľa neho ani napriek použitiu jednorazových príjmov z privatizácie či zvyšovaniu príjmov prostredníctvom rastu zdravotných odvodov nedarilo. V rokoch 2000-2002 sa na oddlženie zdravotníctva použilo 9,64 mld. Sk, z toho 6,04 mld. Sk pochádzalo z neopakovateľných zdrojov z privatizácie Slovenských telekomunikácií. Oddlžovalo sa jednak priamo použitím privatizačných príjmov, jednak poskytovaním návratnej finančnej výpomoci. Pokračovať v čítaní

28.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve

28.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

 

* Obdobie (“Zajacovej”) reformy – roky 2003–2005

Okrem objektívnych časových a kapacitných príčin bola zásadným brzdiacim elementom relatívne silná rezistencia voči reforme vnútri sektora.

Zajac a Pažitný (2002) konštatovali, že vonkajší dlh systému voči dodávateľom dosahoval takmer 30 mld. korún, pričom vnútorný (t.j. napr. morálne opotrebenie techniky, zariadení a budov) presahoval 50 mld. korún. V rezorte dominovala okrem neustáleho zadlžovania i nízka efektívnosť využívania zdrojov, ďalej tzv. mäkké rozpočtové obmedzenia, slabá výkonnosť systému, ktorá sa odzrkadľovala i na relatívne horších výsledkoch slovenského zdravotníctva v oblasti zdravotného stavu obyvateľstva pri európskom porovnaní. Slovenské zdravotníctvo bolo verejnosťou vnímané ako jedna z najproblémovejších oblastí a ako odvetvie s najvyššou mierou korupcie v spoločnosti. Pažitný a Zajac (2001) odhadovali výšku úplatkov v zdravotníctve, tzv. neformálne platby, na úrovni 12 mld. korún. Preto ani niet divu, že občania Slovenska boli spomedzi okolitých krajín najmenej spokojní s fungovaním zdravotníctva vo svojej vlastnej krajine. Pokračovať v čítaní

27.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve

27.časť Reforma v slovenskom zdravotníctve

 

   Už v roku 2001 som intuitívne tušil, že so slovenským zdravotníctvom nie je niečo v poriadku. A bolo to len dva roky pred spustením veľkej reformy iniciovanej ministrom Zajacom. Reforma bola nutná, pretože v zdravotníctve sa strácali nepredstaviteľné finančné prostriedky. Nasledujúce citácie sú z článku Reformné procesy v zdravotníctve – obdobie rokov 200-2012 od Dušana Zachara z Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO, a priblížia čitateľovi pomerne podrobne, čo sa za toto obdobie v slovenskom zdravotníctve udialo. Na konci každého obdobia sa pokúsim pridať aj môj pohľad na problematiku. Pokračovať v čítaní