Všetky články z tohto webu, témy NÁZORY, REPORTY, V MESTE A OKOLÍ
a články všetkých autorov v BLOGOVISKU.
Lekári na Západe:
MUDr. Janco sa pýta, čo urobí pacient, ak sa zrušia malé ambulancie a pacient nebude mať peniaze na veľkokapitálové zariadenie. No ja sa musím opäť zasmiať, aj keď cez slzy. To, čo aj doteraz. Nebude ošetrený.
Konečne sa doktor Janco dostáva k jadru toho, o čo mu ide v prvom rade. Porovnáva fungovanie a platy ambulantných lekárov na Západe a u nás. A ja len dodám. Máme voľný pracovný trh, otvorené hranice. Nech sa páči, páni lekári, choďte už konečne všetci za lepším zárobkom, pretože ja takéto zdravotnícke služby nepotrebujem. Choďte, tak ako státisíce mladých ľudí iných profesií, pretrhajte rodinné väzby alebo sa odsťahujte nadobro. Mne určite chýbať nebudete.
Ohodnotenie na západe:
Čakanie:
Náklady na ambulanciu:
Tu sa MUDr. Janco opäť dostáva do obrátok. Ako z rukáva na poslucháča sype jednotlivé položky, bez ohľadu na to, či ide o mesačné alebo menej časté náklady. Na konci mu vyjde naozaj kúzelnícky kúsok. Náklady na prevádzku jeho ambulancie sú 8090 € vrátane takého platu, ako má nemocničný lekár; minimálne náklady na udržanie ambulancie sú preňho 6000 €. Príjem ale mal od poisťovní v priemere 2500 € / mesiac. V januári vraj mal výplatu -150 €. Podľa týchto výsledkov by mal už skrachovať. Ale doktor Janco sa drží. Podporila ho manželka, tiež lekárka. Tá bola na tom asi lepšie. A tomu celému máme aj veriť. Nuž, vitajte pán doktor v trhovom hospodárstve. Čo sú platby, platy, náklady, mzdy, obrat, tržba, zisk, odvody a pod. a aký je medzi nimi rozdiel, to vie každý živnostník. To pán doktor nemusel vysvetľovať. Ale tie čísla na záver skutočne berú dych J A že som sa doteraz nestretol so žiadnym lekárom, ktorý by musel pre insolventnosť zavrieť ambulanciu a rekvalifikovať sa na inú prácu? Ale živnostníkov, ktorí museli zrušiť živnosť, hlavne po zvýšení povinných odvodov, sú desaťtisíce.
Náklady:
Príjmy:
Záver:
Z celej relácie mám jediný pocit. MUDr. Janco sa, ako mnoho lekárov, pasoval do úlohy chudáčika, ktorý musí „pracovať zadarmo“, ktorý je urážaný a šikanovaný pacientmi. Mne ale z toho vychádza, že mu ide v prvom rade o zachovanie status quo, ak vynecháme snahu o lepšie zmluvy medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Podľa jeho slov totiž visí nad ambulantnými lekármi hrozba, že ich konkurenčne pohltia alebo zlikvidujú veľkokapitálové zdravotnícke zariadenia. A to si doktor Janco nepraje. Najlepšie by bolo všetko zachovať tak, ako doteraz, iba že za doterajšiu prácu viac peňazí. Malý počet lekárov, tým pádom malá konkurencia. Ono totiž každá konkurencia je existenčná hrozba.
Riešenie:
Správne, pán Janco. Zabojujte si, lekári, za korektné zmluvy s poisťovňami a pacientov z toho láskavo vynechajte. To nie je skutočne ich problém. Úsmevné je tiež, ako sa v relácii donekonečna skloňuje poisťovňa Dôvera. Pritom nadlimitné výkony boli vo výške 33,45 mil. eur, z toho VšZP mala 99,54% podiel a Union 0,46 %. Vznik nadlimitných výkonov bol spôsobený nižším zmluvne objednaným objemom zdravotných poisťovní, ako boli medicínsky opodstatnené (evidenčne uznané) výkony. Medziročný pokles o 8,37 mil. eur (20,02 %) odráža zmenu postupov zdravotných poisťovní pri uzatváraní zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti.
MUDr. Klucho:
„Všeobecná zdravotná poisťovňa vám nezaplatí nič, Dôvera a Union podľa toho, aký ste dosiahli koeficient, určený poisťovňou. Prinajlepšom v Dôvere môžete dostať aj 100%, ale to sa stáva málokedy, väčšinou sa uhradené sumy za výkony, ktoré ste urobili nad limit, pohybujú v sumách 50-80% z ich pôvodnej ceny.“
To ukazuje na politické pozadie korupcie a rozkrádania v slovenskom zdravotníctve, pretože práve štátna VšZP má najväčšie limity, najdlhšie čakacie lehoty a v poslednom čase aj najväčšie kauzy ohľadne korupcie a tunelovania finančných prostriedkov, na ktoré prispieva najväčší počet poistencov. Výsmešne potom pôsobí reklama na Slovenskom rozhlase, keď láka do VšZP pacientov slovami: „Deväť z desiatich lekárov je poistených vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni.“ Hahaha!
Riešenie – 1
Riešenie – 2
Dozvieme sa, že za celé obdobie dvadsiatich rokov nebola možnosť informovať občanov o tom, ako zdravotníctvo v pozadí funguje, a že z požiadaviek lekárov sa do médií dostanú vždy iba požiadavky na zvýšenie hodnoty bodu alebo platové požiadavky. Ho ho hoooooo! Spomeňme si na prvý štrajk lekárov koncom roka 2011. Z úst predsedu Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Mariana Kollára sme mali možnosť mesiace počúvať o ponižujúcom finančnom ohodnotení zdravotníckych pracovníkov (lekárov a zdravotných sestier) v štátnych zdravotníckych zariadeniach a o tom, ako sa väčšie mzdy automaticky odrazia aj na úrovni poskytovanej starostlivosti. Zo štyroch požiadaviek lekárov sa dve týkali zvýšenia platov.
Minulý rok sa akcia konala prvý krát a dosiahla úspech. Tento rok, aj napriek krutému mrazu Výbor mestskej časti Prejta usporiadal túto akciu pre všetky vekové kategórie opäť. Neviem ako to robia, ale účasť bola – aj vzhľadom na podmienky – nevídaná. Možno k tomu prispel uvítací výbor v cieli prechodu, ktorý každému podaroval účastnícky pamätný list. Možno k tomu prispel aj fakt že každý dospelý pri príchode do cieľa bol podrobený lekárskemu ošetreniu, v podobe prevenčného štamperlíka slivovice a nebolo sa treba čakať na časenku, či sa objednávať a dokonca nebol potrebný ani doplatok za poskytnutý úkon 😀 .
Prvých 60 fotografií z akcie:
Platenie výkonov, zisk poisťovní:
Doktor Janco nám vysvetlil, čo znamená, ak poisťovňa neprepláca zdravotný výkon, alebo ho prepláca len čiastočne. Musí si ho hradiť pacient sám, ak s tým samozrejme súhlasí. Ak nie, výkon mu nebude lekárom poskytnutý. Čiže toto nie je „úplatok“, ako tvrdia médiá, ale „poplatok“. Potiaľ je všetko jasné. Až do bodu, keď príde na to, kto si má vlastne preplácanie výkonov od poisťovne požadovať. Lekár alebo pacient?
Platenie výkonov:
Zisk poisťovní:
Podobne to vidí aj MUDr. Jozef Klucho vo svojich článkoch:
Ktorý podnikateľ okrem súkromného lekára musí robiť zadarmo?
a
Lekárka Šuplatová Mária asi odmieta robiť zadarmo.
Keďže systém zdravotníctva je mi známy najmä z návštev ambulancií, pozrime sa na to, ako samotný problém vnímajú ambulantní lekári. Teda konkrétne zástupca Slovenskej lekárskej únie špecialistov, MUDr. Andrej Janco.
Dňa 25.3.2015 vystúpil v internetovom rádiu Slobodný vysielač v relácii Informačná vojna. Šlo podľa jeho slov o „vzdelávaciu reláciu“, o osvetu, v ktorej vysvetlil neznalým pacientom, ako to v skutočnosti je. Prečo je zdravotníctvo, teda aspoň ambulantná starostlivosť v takom stave, v akom je. A v akom stave? A kto za to všetko môže?
Vypočujte si reláciu Informačná vojna s p. Jancom (pusti zvuk)
A pozrime na reláciu bližšie:
Kauza MUDr. Lipták:
tej sa nebudem venovať podrobne, iba pár poznámok na okraj. Bolo od začiatku jasné, že len hlupák by verejne vyslovil názor, ktorý po zostrihaní odznel v médiách z úst MUDr. Liptáka – že ľudia majú jednoducho smolu, keď im nie je poskytnutá náležitá zdravotná starostlivosť z dôvodu, že na to nemajú peniaze. Ak doktor Lipták v takejto situácii prijíma od svojich pacientov finančné dary a používa ich na prevádzkovanie ambulancie, zdá sa byť všetko v poriadku. V poriadku potiaľ, pokiaľ tieto dary aj vykazuje vo svojom účtovníctve ako dary, čiže ako príjem ambulancie. Neviem, na čo mala slúžiť policajná razia v jeho ambulancii. Ak hľadali nejaké kompromitujúce dôkazy, tak neviem, aké by to mali byť. Že by si doktor Lipták viedol v počítači evidenciu úplatkov? Na zistenie, či mal finančné dary riadne evidované v účtovníctve, na to stačila daňová kontrola. Ale či tieto dary, ako ich on nazýva, má skutočne v účtovných knihách zahrnuté, som sa doteraz z médií nedozvedel. Takže áno, kauza bola vyrobená na objednávku a média mali ukázať ambulantných lekárov vo veľmi zlom svetle. Ale je to naozaj tak, ako tvrdí MUDr. Janco, že na Slovensku sú najvzdelanejší a najhoršie platení lekári a ide im len o dobro pacienta, nie v prvom rade o svoje živobytie?
V 1.časti s
te mohli vidieť štatistiku Eurostatu z r.2013. Vyzerá to ale tak, že úmrtia, ktorým sa dalo predísť, sú súčasťou zdravotníctva v každom štáte, niečo ako „povolené straty“ na vojenskom cvičení s ostrou muníciou. Keďže nemáme presnú definíciu „úmrtia, ktorému sa dalo predísť“, musíme tento termín brať doslova – úmrtie, ktorému sa dalo predísť správnou a včasnou zdravotnou starostlivosťou. Prečo zlyháva zdravotníctvo v takom až desivom počte prípadov (veď v Nemecku to bolo v r.2013 cca 90 000 úmrtí, vo Veľkej Británii 63 000, vo Francúzsku 43 000 atď. – spolu v celej EU takmer 600 000 úmrtí) aj vo vyspelých západných krajinách, neviem. Prečo sa to deje na Slovensku, to je otázka. Ministri zdravotníctva sa permanentne sťažujú na nedostatočný rozpočet, tak isto štátne nemocnice; lekári a zdravotné sestry zas na slabé finančné ohodnotenie ich práce, na limity zo strany zdravotných poisťovní a nedostatočné bodové ohodnotenie výkonov, nadmernú administratívu; orgány, ktoré majú do toho ešte čo hovoriť, ako napr. VÚC, na nedostatočné kompetencie a zviazané ruky; poisťovne sú väčšinou ticho a kričia iba v prípade, ak sa siaha na ich zisk, ktorý si vysúdili na arbitráži. A na konci tohto „potravinového reťazca“ je pacient, ktorý je vyciciavaný povinnými zdravotnými odvodmi (ktoré majú pokryť výkony zdravotných poskytovateľov preplácané poisťovňami) a daňami (ktoré majú pokryť náklady na prevádzku štátnych zdravotných zariadení). Ročne sa do zdravotníctva naleje približne 4,5 až 5 miliárd €. A údajne sa rozkradne štvrtina až tretina. Zdravotníctvo je na Slovensku v hlbokej kríze. Ale je táto kríza čisto ekonomického charakteru? Príčiny sú oveľa hlbšie, dá sa povedať „ľudské“. A tou príčinou je žalostná morálka všetkých zúčastnených.
Na úvod si prečítajte tento článok.
Poprípade pozorne prezrite tabuľku.
Štatistika je celkom užitočná veda, ale kto sa v nej trocha vyzná, vie, ako sa s ňou dá ľahko manipulovať, niečo výrazne „prilepšiť“, niečo zas výrazne „pohoršiť“. Neviem, ako vznikla táto tabuľka, pretože ak má obsahovať relevantné dáta, musela čerpať z veľmi konkrétnych zdrojov, lekárskych správ a hlásení, čo v reálnom živote predstavuje množstvo konkrétnych ľudských osudov, tragédií a osudov pozostalých. Za každým takýmto úmrtím je ľudský príbeh, žiaľ a nespokojnosť príbuzných. Ak má byť táto štatistika naozaj relevantná, každý takýto prípad si zasluhuje pozornosť verejnosti a každý takýto prípad by mal logicky končiť na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a následne na súde. Ale počet sťažností podaných ročne na tento úrad nezodpovedá tejto štatistike, nehovoriac o súdnych žalobách či trestných oznámeniach. Je celkom možné, že v mnohých prípadoch pozostalí ani nie sú informovaní, že ich príbuzný zomrel smrťou, ktorej sa dalo predísť. Iní zosnulí zas nemajú príbuzných. Nemám ani informácie, ako s takýmito údajmi nakladajú na západ od našich hraníc, či to politikom a ministrom robí vrásky na čele, alebo nie. V každom prípade je táto štatistika na zamyslenie, a kompetentní by jej mali venovať veľkú pozornosť. Pravdou ale je, že to tak nie je. A poviem aj svoj názor: Bude ešte horšie. Že neveríte? Čítajte teda ďalšie časti.
