22.časť Sociopatickí paraziti v slovenskom zdravotníctve (pokračovanie)

   Zatiaľ čo vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni si štedro nadeľovali odmeny, ostatní účastníci v zdravotníctve sa začali o zostávajúce financie a výhody ruvať ako besné psy. Nemocničným aj ambulantným lekárom začína zvoniť na horšie časy. Už o 23 miliónov eur prišli vďaka úspornému plánu, keď im VšZP prišla na fiktívne výkony. Na lekárov ale začal tlačiť aj minister zdravotníctva Drucker, keď v októbri 2017 navrhoval, aby praktickí lekári ordinovali minimálne 30 hodín týždenne. Lekárom sa to, ako inak, nepáčilo. Proti návrhu sa spojili Slovenská lekárska komora na čele s Mariánom Kollárom (ktorý tak srdnato vybojoval v roku 2011 štátnym lekárom zvýšenie platov) s Asociáciou súkromných lekárov a Slovenskou spoločnosťou všeobecného praktického lekárstva. Podľa poslancov zdravotného parlamentného výboru by mali ordinovať týždenne minimálne 35 hodín, špecialisti dokonca 40 hodín. Lekári sa bránia proti takému „neľudskému otročeniu“. Ako sa vyjadril jeden z nich, Peter Pekarovič, „nezaslúžia si skapať v ambulanciách“. Pretože majú okrem ambulancie aj ďalšie povinnosti, museli by vraj pracovať 9-10 hodín denne. No vitajte páni lekári v kapitalizme. Síce dosť neskoro, ale predsa začínate na vlastnej koži pociťovať, čo je pracovať v trhovom hospodárstve. Ostatní „smrteľníci“ na Slovensku takto pracujú už tretie desaťročie a tiež nedostávajú za odpracované hodiny adekvátnu mzdu, na rozdiel od lekárov, ktorí majú rast miezd zaručený v zákone takým tempom, ako rastie priemerná mzda. Majú snáď takéto privilégiá okrem lekárov pracovníci v iných odvetviach?

   Slovenská spoločnosť všeobecného praktického lekárstva (SSVPL) vo vyhlásení výročnej konferencie tvrdí: „Zákonom o povinnom poskytovaní zdravotnej starostlivosti 35 hodín týždenne na mieste v ordinácii poslanci ohrozujú zdravotnú ale aj sociálnu starostlivosť, ktorú poskytujeme pacientom v domácom ošetrení.“ Ako je to s ochotou lekárov starať sa o imobilných pacientov, som sa presvedčil v prípade mojej matky, ktorá po mozgovej mŕtvici ostala ochrnutá na polovicu tela. Zaujímavé na tom je, že lekári sa tak vehementne neozývali, keď sa rušili mnohé pohotovosti v regiónoch, keď ministerstvo čachrovalo s rôznymi poplatkami, keď sa reexportovali lieky do zahraničia, keď sa pravidelnými kategorizáciami liekov prestali preplácať mnohé dôležité liečivá, keď…Šéf Slovenskej lekárskej komory Marian Kollár upozorňuje, že lekárom tak nezostane čas na povinné vzdelávanie. Prax vo vzdelávaní lekárov je ale odlišná, ako si predstavuje vydriduch Kollár. Z Kollárovej strany ani zmienka o tom, ako lekári účtovali Všeobecnej zdravotnej poisťovni v roku 2017 fiktívne výkony za 23 miliónov eur. Ak je na Slovensku 24 000 lekárov, tak potom na jedného lekára to vychádza priemerne 958 eur. Veľmi jednoduché počty, ktoré vypovedajú veľa. Pripomeňme si: viceprezident Asociácie súkromných lekárov Mário Moro sa k uvedenej sume vyjadril: „Pri odhalených nedostatkoch pri lekároch ide o ojedinelé prípady.“ Dobre teda, tak nech nepodvádzali všetci lekári, ale 100 lekárov. Potom na jedného by pripadla suma 230 000 eur. Alebo tisíc lekárov; môžeme tipovať. Mário Moro si neuvedomuje, akú hlúposť vypustil do éteru. Protesty lekárov však nezabrali. Parlament im v novele Zákona o zdravotnej starostlivosti uložil povinnosť poskytovať ambulantnú zdravotnú starostlivosť v minimálnom rozsahu 35 hodín týždenne, pričom dvakrát do týždňa musia mať ordinačné hodiny do 15:00.

   Na sklonku roku 2017 minister Drucker prekvapil lekárov druhý krát, keď sa vyjadril, že garantované minimálne platy lekárov by mali zohľadňovať princíp zásluhovosti, inak povedané, že výška platu lekára by nemala byť automaticky nárokovateľná, ale mala by pozostávať z pevnej a pohyblivej zložky, ako je to bežné aj v iných profesiách. Šéf Lekárskeho odborového zväzu Peter Visolajský, ktorý nastúpil na toto miesto po Marianovi Kollárovi, prebral aj Kollárovu rétoriku, keď na Druckerov návrh zareagoval: „Porušenie zákona o mzde lekára by znamenalo výrazný odchod lekárov zo slovenských nemocníc.“ Už nám chýba iba ďalší štrajk lekárov…

Pozrime sa ale na slovenské platy všeobecne. Podľa tabuľky stupňov náročnosti v roku 2018 je minimálna mzda pre 6.stupeň (výkonný riaditeľ, generálny riaditeľ) 960 eur. Podľa uvedenej tabuľky práca zdravotnej sestry patrí do 3. stupňa náročnosti s minimálnou mzdou 672 eur, a práca všeobecného lekára pre dospelých do 5. stupňa s minimálnou mzdou 864 eur. Samozrejme v roku 2011 boli uvedené tarify oveľa nižšie, pretože minimálne mzdy pre konkrétne stupne náročnosti sú násobkom minimálnej mzdy pre 1 stupeň náročnosti; minimálna mzda na Slovensku v roku 2011 bola 317 eur. Ale už v roku 2011 Marian Kollár, vtedajší predseda Lekárskeho odborového zväzu, vydieraním pacientov a vlády dosiahol tieto minimálne mzdy pre lekárov s platnosťou od 1.1.2013: lekár bez atestácie nemôže zarobiť menej ako 1,25-násobok priemernej mzdy a atestovaný lekár 2,3-násobok priemerného zárobku na Slovensku. Ide pritom o platy bez príplatkov za služby. Teda platy lekárov sa odvíjajú nie od minimálnej mzdy, ale každoročne od priemernej mzdy na Slovensku. Pre výpočet pre príslušný rok sa použije priemerná mzda z druhého predchádzajúceho roku. Priemerná mzda v slovenskom hospodárstve pre rok 2015 bola 883 eur, čiže minimálna mzda pre lekára bez atestácie pre rok 2017 bola 1103,75 eur a pre lekára s atestáciou bola 2030,90 eur. Podstatný rozdiel oproti iným profesiám, pravda? Nehovoriac o tom, že mnoho štátnych zamestnancov, tých šedivých administratívnych myší bez funkcie, nemalo garantovanú ani minimálnu mzdu pre príslušný kalendárny rok.

Pokračovanie v ďalšej časti.